Helena Mezenská informovala o tom, čo všetko urobila v tomto volebnom období

Bratislava 21. januára 2016 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Zvolebnieva sa… Politici si zasa spomenuli na veľavážený slovenský ľud, začali cestovať po regiónoch, zastavujú sa vo viacerých mestách a obciach, stretávajú sa s voličmi, presviedčajú, že sú najlepší a treba voliť iba ich, pretože iba oni zabezpečia prosperitu krajiny…

Niektorí politici však nemusia presviedčať občanov, že sú niečoho schopní, pretože ľudia vedia o tom, ako v priebehu 4 rokov počínal ten alebo iný politik. Ale občas nezaškodí pripomenúť, na čom všetkom sa ten alebo iný politik predsa podieľal. Práve to urobila aj poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská, ktorá pripravila prehľad svojej legislatívnej činnosti. Ako sama podčiarkla – pre náročnejších a vytrvalých čitateľov. Uvádza štatistiku  svojej legislatívnej činnosti za obdobie 2012-2016.

„Počet vystúpení v pléne: 127
Počet faktických poznámok: 306
Organizované petície: 3
Vybavovaných spotrebiteľov cca 1 450
Vybavovaných obč. podnetov 320

Možno konštatovať, že v 6. volebnom období celkovo podala 123 legislatívnych návrhov (novely zákonov + pozmeňujúce návrhy) a 12 interpelácií na členov vlády SR.

6. volebné obdobie – Helena Mezenská počet

nové návrhy – podané samostatne 10
nové návrhy – podané v spolupráci 68
celkový počet nových návrhov 78
pozmeňujúce návrhy – podané samostatne 21
pozmeňujúce návrhy – podané v spolupráci 24
celkový počet pozmeňujúcich návrhov 45
spotrebiteľsky zamerané návrhy 17
spotrebiteľsky zamerané pozmeňujúce návrhy 21
podané interpelácie 12

Zo spotrebiteľsky zameraných legislatívnych návrhov spomenieme najmä:

1. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji:

– snahou bolo najmä docieliť, aby sa predĺžila zákonná lehota na odstúpenie pre spotrebiteľa zo 7 dní na 14 dní, zaviesť povinnosť dodávateľa vrátiť spotrebiteľovi bezodkladne zaplatenú kúpnu cenu alebo jej časť po odstúpení od zmluvy a zakázať podmieňovanie uzavretia zmluvy predchádzajúcim zaplatením kúpnej ceny alebo jej časti. Aj napriek skutočnosti, že predmetná novela nebola schválená, jej časť bola prevzatá do nového zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho /máme na mysli 14 dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu/.

2. Novela zákona o energetike

– účelom navrhovaných zmien bola najmä snaha kompenzovať nerovnosť postavenia zmluvných strán v právnych vzťahoch uzatváraných medzi odberateľom a dodávateľom a poskytnúť tak odberateľom vyššiu ochranu ich práv a aspoň čiastočne vyrovnať ich postavenie ako slabších účastníkov spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Predmetom novely bola snaha začleniť pojem zraniteľného spotrebiteľa do zákona o energetike, ďalej predĺžiť lehotu na poskytovanie informácií o zmene cien za dodávku elektriny a plynu na 60 dní či povinnosť dodávateľa ako navrhovateľ zmluvy o dodávke energií stanoviť nielen obsah zmluvy a podmienky jej realizácie, ale všetky informácie v nej obsiahnuté majú byť presné, jasné, určité a zrozumiteľné. Predmetná novela bola podaná najmä ako reakcia na zlú situáciu pri predaji energetických služieb zo stany Energetického centra. Je potrebné konštatovať, že aj vďaka p. poslankyni Mezenskej predmetná firma v súčasnosti na energetickom trhu viac nepodniká.

3. Novela zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných bytov

– predmetná novela sa týkala najmä nájomcov v reštituovaných domoch. Kľúčovými prínosom malo byť zavedenie finančnej náhrady, princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančnou náhradou, spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie finančných náhrad. Žiaľ problematika s náhradou, či už bytovou, alebo finančnou pre nájomcov reštituovaných bytov nebola ani vďaka predloženému návrhu doposiaľ vyriešená.

4. Novela zákona o mediácii

– účelom navrhovanej právnej úpravy bolo zefektívniť využívanie inštitútu mediácie, sprístupniť a zjednodušiť ho pre širokú verejnosť a rozšíriť inštitút mediácie i na činnosť vyvíjanú mediátormi bez ohľadu na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín a tým vztiahnuť pôsobnosť zákona i na takúto činnosť. Snahou predkladateľa bolo najmä upraviť výnimku v prípade sporov, v ktorých hodnota predmetu sporu nepresiahne sumu vo výške 10 000 eur, aby nebola stanovená zákonná povinnosť uložiť dohodu o začatí mediácie do registra listín. Ak by bola novela prijatá, mohlo dôjsť k značnému odľahčeniu súdov a zefektívneniu vymoženia práv spotrebiteľov. Napokon na konci minulého roka bol v zákone o mediácii, aj tento náš návrh zohľadnený a zapracovaný. V oblasti zvyšovania vymožiteľnosti spotrebiteľského práva, hlavne pre nízkopredmetové spory očakávame pozitívny efekt a prínos.

5. Návrh zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov

– účelom predmetného zákona bolo odškodnenie fyzických osôb, ktoré vložili svoje finančné prostriedky do nebankových spoločností BMG INVEST a BMG Horizont, pričom neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s ním spojené ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. Najvyšší možný podiel, ktorý by sa odškodnil, je 33 000 eur a najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto podielu je 13 200 eur. Žiaľ predmetný návrh zákona nebol schválený, čím sa mohlo docieliť aspoň čiastočné odškodnenie približne 50 000 spotrebiteľov.

6. Novela zákona o stavebnom sporení

– cieľom predkladaného návrhu zákona bolo zvýšiť maximálnu výšku štátnej prémie stavebného sporenia, a to zo sumy 66,39 EUR na sumu 100 EUR a súčasne aj zvýšiť minimálnu hranicu percentuálneho podielu, z ktorého sa vypočítava štátna prémia, a to z 5% na 9% z ročného vkladu. Takto nadstavený systém by pre občana znamenal, že mu stačí ročne nasporiť najviac cca 1000 EUR, aby získal maximálnu štátnu prémiu vo výške až 100 EUR. Predmetná novela nebola schválená, čo v súčasnosti spôsobuje postupný zánik stavebného sporenia na Slovensku. Spotrebitelia sa namiesto sporenia viac zadlžujú.

7. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa

– cieľom návrhu zákona bolo poskytnutie zvýšenej ochrany tým skupinám obyvateľstva, ktoré sú v spotrebiteľských vzťahoch obzvlášť náchylné podľahnúť rôznym zavádzajúcim praktikám obchodníkov, pričom znášanie ekonomických dôsledkov neférových obchodných praktík, im neraz znemožňuje zabezpečenie základných životných potrieb. Preto návrh zákona zavádzal pojem zraniteľného spotrebiteľa a priemerného spotrebiteľa. Návrh zákona tiež sfunkčňoval proces reklamácie, zvyšoval výšku neexekvovateľnej sumy hotových peňazí, ako aj zostatku na účte povinného a znižoval výšku v praxi uplatňovaných trov exekúcie. Návrh zákona žiaľ nebol prijatý.

8. Návrh zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe

– tu som sa ako spolupredkladateľka zákona snažila o zakotvenie všeobecného zákazu pestovania GM rastlín na území SR. Návrh zákona zároveň ustanovuje nové povinnosti pre pestovateľa modifikovaných rastlín, najmä v podobe predkladania písomného posudku o posúdení environmentálneho rizika a súhlasom na zavedenie do životného prostredia k žiadosti o zapísanie do evidencie pestovateľov. Predmetný návrh zákona nebol schválený, pričom doposiaľ existuje vážne riziko dopadu GMO potravín na zdravie človeka.

9. Novela zákona o dobrovoľných dražbách

– predmetná novela zavádzala podmienku pre záložných veriteľov, ktorí majú záložné právo k nehnuteľnosti, a to mať pohľadávku, na základe ktorej záložné právo vykonávajú, judikovanú. Predmetná novela žiaľ plénom NRSR neprešla. V období narastajúcich exekúcií by bola predmetná novela vysoko prospotrebiteľská.

10. Pozmeňujúci návrh k zákonu o spotrebiteľských úveroch

– predmetný pozmeňujúci návrh priniesol menšiu revolúciu na bankovom trhu. Nakoľko tento pozmeňujúci návrh bol schválený zaviedol veľmi prospotrebiteľsky zamerané opatrenia. Vďaka tejto legislatívnej úprave na území SR bolo (a v súčasnosti stále je) možné splatiť úver do 10 000,-€ bez poplatku a sankcie. Ďalším veľmi pozitívnym prvkom bola aj skutočnosť, že ak si veriteľ dostatočne neoverí úverovú bonitu klienta stáva sa takto poskytnutý úver bezúročný a dlžníkovi stačí splatiť len istinu.

11. Pozmeňujúci návrh k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

– jeho cieľom bolo najmä dať do povedomia spotrebiteľom iné formy riešenia sporov ako je civilné konanie, či konanie na rozhodcovskom súde. Predmetný návrh nebol prijatý.

12. Pozmeňujúci návrh k zákonníku práce

– hlavným cieľom tohto doplňujúceho návrhu je v záujme ochrany práv a záujmov zamestnancov v doprave eliminovať výšku možného znižovania stravného, ktoré sa upravuje v pracovných zmluvách, prípadne dohodách o práci vykonávanej mimo pracovný pomer. Vďaka tomuto návrhu je aj v súčasnosti možné znížiť výšku sumy stravného len o 5% z pôvodnej sumy stravného, namiesto 25% z pôvodnej sumy stravného. Týmto krokom pribudla najmä zamestnancom pracujúcim v cestnej doprave značná čiastka finančných prostriedkov.

13. Pozmeňujúci návrh k novele zákona o cenných papieroch a investičných službách

– vďaka presadenému návrhu je opätovne možné od 01.07.2015 do 30.06.2016 bezplatne previesť cenné papiere z kupónovej privatizácie, ktoré nemajú hodnotu na FNM. Daný podnet sa týka skupiny 300 tisíc ľudí. Ak sa to týka aj Vás preverte svoje akcie, či nie sú bezcenné, pýtajte sa na ich reálnu nie nominálnu hodnotu a do leta ich čo najskôr preveďte na FNM – je to teraz bezplatne.

14. Pozmeňujúci návrh k zákonu o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov

– cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu bolo najmä zjednodušiť a zefektívniť nový druh riešenia spotrebiteľských sporov, pričom hlavnou snahou bolo viac sprístupniť alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov prostredníctvom spotrebiteľských združení.

15. Pozmeňujúci návrh k Občianskemu súdnemu poriadku

– uvedený pozmeňujúci návrh v prípade spotrebiteľských zmlúv navrhoval vyčlenenie pristúpenia k záväzku do samostatného právneho úkonu, ktorý si zachováva písomnú formu, avšak je reálne oddelený od iných právnych úkonov. Pre zvýšenie transparentnosti a prehľadnosti tohto úkonu pre nového dlžníka sa zavádzala povinnosť presne vyčísliť sumu peňažného záväzku, ku ktorému nový dlžník pristupuje a zároveň pristúpenie k záväzku treťou stranou oddeliť od zmluvy hlavnej osnovnej.

Veľká česť tým, čo došli do konca,“ uzatvára svoj komentár poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.