Bratislava 18. marca 2017 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Minulý mesiac neuspela predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová so svojim disciplinárnym návrhom proti senátu Štefana Harabína. Viac tu. Včera sa situácia zopakovala. Disciplinárny senát zamietol ďalšie disciplinárne stíhanie senátu Štefana Harabína
Počas predchádzajúceho disciplinárneho konania predsedníčka Najvyššieho súdu šokovala odbornú verejnosť, keď sa nechala zastupovať advokátom. Podla Harabína je to to isté, ako keby on ako sudca neprišiel na súd vyhlásiť rozsudok, ale tam poslal miesto seba advokáta. Harabín tiež vyjadril pochybnosť o jej odbornej spôsobilosti. Mainstreamove média túto udalosť nezaznamenali, rovnako ako skutočnosť, že Švecová mala byť prezidentom Kiskom, spolu s ostatnými sudcami nad 65 rokov, už odvolaná z funkcie.
Štefana Harabina s dvoma kolegami z dovolacieho senátu na disciplinárnom súde riešili pre prípad muža ktorý čelil obžalobe, že neohlásil viacero bankových operácií, čo sa stalo ešte v rokoch 2000 a 2002. Muža dvakrát okresný súd oslobodil, krajský súd rozsudok vždy zrušil. Napokon ho odsúdili na podmienečný štvormesačný trest. Harabínov senát muža oslobodil.
Ich postup považuje Švecová za svojvoľný, ktorý sa vymyká bežným postupom dovolacích senátov v takýchto prípadoch. Ak totiž rozsudok zrušia, tak nevynesú nový verdikt, ale vrátia kauzu na nižší súd.
„Rozhodnutie je skutočne prekvapivé a sťažuje činnosť NS SR a pod rúškom nezávislosti nám zostávajú nepotrestané trestné činy závažnej povahy a ohrození sú občania našej republiky,“ vyhlásila na súde Švecová. Disciplinárnemu súdu povedala, či si vezme na svoje svedomie takúto činnosť senátu, ktorý sa z ničoho nič odchýli od ustálenej praxe.
Disciplinárny návrh súvisel s tým, aké kompetencie má dovolací senát podľa trestného poriadku. Teda, či môže obžalovaného takýto senát oslobodiť, keď rieši len dovolanie, ktoré nie je riadnym, ale mimoriadnym opravným prostriedkom.
V zákone je napísané, že v prípade zrušenia rozsudku dovolací senát spravidla prípad vráti nižšiemu súdu. A tu má byť problém. Senát si slovo „spravidla“ vysvetlil tak, že môže muža aj oslobodiť.
Šéfka súdu a viacerí trestní sudcovia ale oponujú, že slovko spravidla sa viaže len na druh súdu, kam sa prípad vracia.
„Došlo k významnej zmene, bola zmenená judikatúra a vznikla právna neistota,“ dodala.
Harabin o verdikte ich senátu vyhlásil, že je excelentný. Podľa jeho slov chceli ukončiť 16-ročnú súdnu šikanu obžalovaného.
„My sme mohli mať za dve hodiny napísané päťstránové rozhodnutie, ale my sme si dali nadprácu a stálo nás to mesiac, kým sme písali rozhodnutie, ktoré je excelentné. Pani Švecová si ho môže dať zarámovať a čítať si ho ako bibliu,“ dodal.
Súdu tvrdil, že ak má baník za týždeň vydolovať vagón uhlia, ale ak za týždeň vydoluje dva vagóny, tak u Švecovej bude disciplinárne stíhaný.
Švecová Harabinovi pripomínala staršie rozsudky senátov, v ktorých sedel. Vtedy sa držali zaužívanej praxe a v prípade zrušenia rozsudku kauzy vracali na rozhodnutie nižším súdom.
Harabin, ale oponoval, že tento prípad je iný. Podľa jeho slov neexistovali žiadne iné dôkazy, ktoré by ešte mohli súdy posúdiť a preto sami rozhodli.
Ďalší v poradí šiesty disciplinárny návrh požaduje Nezávislá sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktorá kritizuje mediálne vystupovanie sudcu NS SR Štefana Hrabina a spôsob ako sa vyjadruje o niektorých ďalších sudcoch.
Jeho vyjadrenia ako aj obsah rozhovorov, ktoré poskytuje predovšetkým internetovému rádiu Slobodný vysielač, nie sú hodné sudcu. Stanovisko združenie zaslalo predsedníčke Súdnej rady SR Jane Bajánkovej, ako aj šefke NS SR Švecovej a tiež ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej ako oficiálny podnet na podanie disciplinárneho návrhu, keďže majú takú kompetenciu.
Sudcovia zo ZOJ pripomínajú, že sudca sa podľa zákona o sudcoch a prísediacich musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Jeho prirovnanie Špecializovaného trestného súdu k súdu „fašistickému, korumpovanému štátnou mocou“ spochybňuje dôveru verejnosti nielen voči tomuto súdu, ale voči súdnictvu ako celku. Navyše, výroky voči niektorým jeho kolegom ako tvrdenia faktov evokujú trestnú zodpovednosť za trestný čin ohovárania, uvádza sa ďalej v stanovisku.