Atény 19. októbra 2017 (HSP//Foto:TASR/AP Photo-Yorgos Karahalis)
Podľa najnovšieho verdiktu Súdneho dvora Európskej únie je minimálna výška 170 centimetrov, ktorú pre prijatie do svojich radov požaduje grécka polícia, diskriminačná. Znevýhodnené touto podmienkou sú podľa súdu hlavne ženy, ktoré sú v priemere menšieho vzrastu. Rozhodnutie súdu sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ.
Podľa informácií českého portálu Týden.cz sa súd zaoberal prípadom Grékyne, ktorá nebola prijatá do policajnej akadémie kvôli svojej výške. Súd uznal, že išlo o diskrimináciu podľa pohlavia s pripomienkou, že nie všetky policajné práce vyžaduje fyzickú silu vyplývajúcu z určitej telesnej výšky.
Podľa súdneho rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje na všetkých 28 štátov Európskej únie, musí polícia stanovovať iné pravidlá, aby ženy výraznejšie neobmedzovala. Ide o stanovenie hraníc fyzických výkonov, napríklad časových limitov v behu či minimálneho množstva určitých cvikov.
Napríklad česká polícia vykonáva previerku fyzickej zdatnosti v rámci štyroch testov – člnkového behu, behu na tisíc metrov, celomotorického testu a cvičenia klikov.
Príklad zo Švédska
Gendorová politiky, ktorej cieľom je, aby v niektorých povolaniach pôsobilo viac žien však prináša aj negatívne skúsenosti. Jeden z príkladov sa odohral vo Švédsku – tri, s veľkou pravdepodobnosťou neozbrojené, švédske policajtky boli privolané k zásahu na násilníckeho žiadateľa o azyl.
“Bradatý” migrant po príchode policajtiek začal hádzať na ich autá kamene a preklínať ich. Migrant policajtky vôbec nerešpektoval a bil ich. Iný muž pribehol a snažil sa ho spacifikovať namiesto žien. Policajtky sa na agresívneho migranta vrhli, ale akonáhle muž, ktorý im bol nápomocný odišiel, migrant sa im vytrhol a mlátil ich ďalej, pričom jednu z nich knokautoval úderom na zem. Medzitým ďalšia policajtka odhodlane no nesmelo zviera v rukách obušok, ktorý agresívny jedinec ani nevníma (viac TU). Nakoniec migrant odchádza, ako keby iba odohnal roj múch.
Grécko je aktuálne krajinou EÚ, ktorá ako prvá čelí masovému príchodu migrantov na územie Európy. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ je preto otázne či požiadavka Grékov nebola skutočne legitímna.