Galko neverí poslancom, nechce, aby kontrolovali nasadzovanie odpočúvaní

Bratislava 29. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)

Nasadzovanie odpočúvaní by mala podľa Galka kontrolovať komisia zložená z ľudí, ktorí by neboli závislí od parlamentu a vlády

Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) nechce, aby poslanci Národnej rady SR mohli kontrolovať nasadzovanie informačno-technických prostriedkov (ITP). “Je to nevídané zasahovanie politikov do spravodajskej práce,” vyhlásil dnes v pléne. Galko neverí poslancom, že by nevynášali informácie zo živých spisov. V minulosti sa to podľa neho už stalo. Nasadzovanie odpočúvaní by mala podľa Galka kontrolovať komisia zložená z ľudí, ktorí by neboli závislí od parlamentu a vlády.

“Strana SaS podporuje zvýšenie kontroly nasadzovania ITP, ale nie takýmto neodborným zásahom, ktorý by mal za následok výrazné sťaženie činnosti polície a orgánov pracujúcich spravodajskými prostriedkami a ktorý by nevídaným spôsobom odkryl ich spravodajskú činnosť,” vyhlásil Galko v diskusii k návrhu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov z dielne ministerstva vnútra. Právna norma má cez komisiu posilniť parlamentný dohľad nad používaním informačno-technických prostriedkov.

Galko by nechal nasadzovanie ITP kontrolovať úplne nezávislej komisii. Tú by mali tvoriť podľa neho ľudia nezávislí od parlamentu a vlády. “Základom je skutočne nezávislá kontrola. Teda nie kontrola politikmi a tobôž nie poslancami Národnej rady,” zdôraznil. Do komisie by Galko posadil napríklad ľudí z radov prokuratúry, sudcov, spravodajcov, niekoho by mohol vymenovať prezident SR a podobne. “Zároveň je vhodným krokom zriadenie inštitútu ochrany pre oznamovateľov nezákonného konania spravodajských služieb z ich vnútorného prostredia,” doplnil Galko.

Poslancom nedôveruje Galko z viacerých dôvodov. Upozornil aj na to, že väčšina z nich nemá ani bezpečnostnú previerku, hoci sa na nich hľadí, ako keby ju mali. Síce by nemali vyzrádzať utajované skutočnosti zo živých spisov, ale podľa Galka sa to v minulosti stalo. Poukázal aj na to, že v parlamente pred rokmi sedeli aj ľudia zapletení do únosu syna prezidenta Michala Kováča a vraždy Róberta Remiáša. A dnes podľa Galka sedia v pléne poslanci, ktorí boli zaplatení do kauzy Gorila a niektorí, ktorí vynášali informácie zo živých spisov. Poukázal napríklad na Martina Fedora (nezaradený), ktorý mal vynášať informácie po tom, ako bol na poslaneckých prieskumoch.

“A takýchto poslancov vy chcete pustiť do živých spisov a spravodajskej práce?” pýta sa Galko ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Podľa opozičného poslanca je mimoriadne nebezpečné púšťať poslancov do kontroly nasadzovania ITP. Mnohí z poslancov by podľa Galka nikdy nedostali bezpečnostnú previerku. Najväčším problémom, ako uviedol, nie je samotné nasadzovanie odpočúvaní, ale únik utajovaných skutočností. Ak by zákon prešiel v navrhovanej podobe, podľa Galka by informácie unikali.

Návrh zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov má posilniť parlamentný dohľad nad používaním ITP. Komisiu by mali tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia sú zástupcovia vládnych strán a traja opozície. Predseda komisie by mal byť z opozície. Ďalších dvoch členov má voliť parlament.

Členovia komisie by mali kontrolovať používanie ITP raz ročne, alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa na tom uznesú. Kontrola by sa mohla konať aj na podnet občana. Parlamentná komisia by mohla nazerať aj do živých spisov k prípadom.

Lipšic: Poslanci dohliadajúci na ITP by mali chodiť na polygraf

Poslanci Národnej rady SR, ktorí by sa chceli stať členmi komisie vykonávajúcej dohľad nad používaním informačno-technických prostriedkov (ITP), by mali raz ročne absolvovať skúšku na detektore lži. Vyhlásil to dnes poslanec NR SR Daniel Lipšic (nezaradený) na margo vládneho návrhu. Lipšic sa však obáva úniku informácií.

Na polygrafe by člen komisie raz ročne odpovedal na otázku, či za posledných 12 mesiacov vyniesol nejaké informácie, ktoré zistil ako člen komisie. Ak by neprešiel, prišla by sankcia. Druhou možnosťou okrem polygrafu podľa Lipšica je, aby sa členmi komisie stali len poslanci, ktorí majú obligatórnu bezpečnostnú previerku.

“Len to, že je poslanec priamo volený, nie je dôvod, aby nepodliehal previerke, ak chce byť v tejto komisii. Spôsob voľby neznamená imunitu podľahnúť rôznym tlakom,” upozornil exminister vnútra.

Lipšic pripomenul, že kto sa aspoň sčasti pohyboval v bezpečnostných alebo justičných zložkách, vie, aký citlivý je únik informácií. “Vie, ako druhá strana, voči ktorej podozrenia smerujú, za určité informácie veľmi dobré platí. Zažili sme, keď únik informácií tohto typu zmaril vyšetrovanie,” zdôraznil.

Aj preto sa Lipšic domnieva, že ak vládna novela prejde v navrhovanej podobe, hrozba úniku informácií mnohonásobne vzrastie. “Myšlienka parlamentnej kontroly nie je zlá, ale musí byť inak konštruovaná,” apeloval s dôvetkom, že takýto zákon podporiť nemôže.

Pavol Hrušovský (KDH) nemá dobrý pocit, že v parlamente má vzniknúť nejaká komisia. Pripomenul tu vyšetrovacie komisie z čias vlády Vladimíra Mečiara, ktoré sa snažili nahradiť vyšetrovacie orgány. “Ak si niekto myslí, že je to odpolitizovanie kontroly ITP, tak je naivný. O všetkom, aj o zložení komisie a o každom jednom členovi, budeme rozhodovať my,” zdôraznil Hrušovský, ktorý by očakával väčšiu otvorenosť občianskej kontrole než politike.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) deklaroval, že chce novelou vylepšiť súčasný stav. Vysvetlil, že previerky pre poslancov nie sú v návrhu, aby nevzniklo podozrenie, že vládna väčšina ich udelenie ovplyvňuje. “Snažili sme sa eliminovať vplyv vlády na výber tých, ktorí budú kontrolovať. Nemožno teda vložiť do rúk vládnej väčšiny, kto môže v komisii byť. Aby sa nestalo, že ty so mnou nesúhlasíš, tak previerku nedostaneš, lebo ja to viem zariadiť,” povedal minister.

Opozíciu upozornil, že doterajšie úniky informácií zapríčinili preverené osoby, ťažko je teda podľa Kaliňáka možné povedať, že šesť poslancov bude zásadným problémom. “Nebránim sa však tomu, že aby ad hoc po kauze úniku informácií museli všetci členovia komisie prejsť cez detektor lži. Zdá sa mi to ako racionálne, lebo sú tam všetci dobrovoľne,” dodal.