Paríž 5. júla (HSP/Foto:TASR)
Zdá sa, že tajné služby na celom svete sa utrhli z reťaze a nerešpektujú legislatívu. Najnovšie sa sledovanie mimo zákona prevalilo vo Francúzsku
Ubehlo len pár dní od toho, ako sa francúzsky prezident Hollande a väčšina francúzskych politikov rozčuľovala nad tým, že Francúzsko bolo jedným z cieľov, na ktoré sa zamerala americká špionáž a teraz vychádza najavo, že „Big Brother“ je realitou aj v krajine galského kohúta. Denník Le Monde priniesol vo štvrtok investigatívny materiál, z ktorého vyplýva, že francúzska informačná služba, konkrétne DGSE (la Direction géneralé de la sécurité exterieure) zhromažďuje údaje o všetkých telefónnych hovoroch a to vrátane komunikácie prostredníctvom internetu, maily, sms, všetky aktivity cez Facebook, Twiter, Yahoo, Apple, Microsoft… miliardy a miliardy údajov sú systematicky zbierané a ukladané na obrovských serveroch v podzemní sídla DGSE na bulvári Mortier.
Ako uvádza denník, cieľom nie je sledovať obsah komunikácie, ale zistiť kto s kým komunikuje, vrátane dĺžky komunikácie, objemu dát a miesta. Systém umožňuje vytvoriť tzv. osobný zoznam aktivít a vzťahov medzi jednotlivými osobami. A to za dlhé obdobie, keďže táto francúzska obdoba programu „PRISM“ funguje vo všetkej tichosti už roky … a zdá sa, že bez kontroly.
Ako uvádza Le Monde, aj keby prístup k zhromažďovaným údajom malo iba DGSE, ktoré operuje mimo územia Francúzska a t.j. v rámci boja proti terorizmu by údaje mohli byť veľmi užitočné, aj tak by sa jednalo o ilegálnu činnosť. Realitou však je, že k údajom má prístup aj ďalších šesť zložiek informačnej služby (vojenské spravodajstvo, bezpečnosť a obrana, vnútorná bezpečnosť,colný servis, boj proti daňovým únikom a policajná zložka policajnej prefektúry.) Až okolo 80% vyžiadaných údajov ide mimo DGSE. Pod pojmom národnej bezpečnosti je možné skryť mnoho vecí a ako pripomína Le Monde, systém umožňuje rozkryť vzťahy a okolie ľudí nachádzajúcich sa na najvyšších priečkach spoločnosti a štátu. Tento systém zodpovedné autority samozrejme popierajú. „Politici o tom samozrejme vedia, ale pravidlom je utajenie“ uvádza denník.
Systém funguje vo všetkej tichosti už roky. Bernard Barbier, technický riaditeľ DGSE, už v roku 2010 na sympóziu o bezpečnosti informačných a komunikačných technológií hovoril o „vývoji počítača, ktorý bude pravdepodobne najväčším informačným centrom v Európe, hneď za britským.“ Denník ďalej cituje CNIL (la Commision national de l informatique et des libertés) podľa ktorej, sú tieto praktiky ilegálne nakoľko v rámci francúzskeho práva nie je možné zhromažďovať údaje takto plošne, kvantitatívne a už vôbec nie v dlhšom časovom horizonte.
Denník uzatvára svoj článok citátom člena parlamentu, ktorý potvrdzuje, že veľká časť elektronických údajov vo Francúzsku je zhromažďovaná a uložená cez DGSE. Ale oficiálne táto databáza neexistuje.
Vo svetle týchto odhalení sa vyjadrenia ministerky spravodlivosti Christine Taubira na adresu USA o „nepriateľskom a odsúdeniahodnom akte“ javia ako číre pokrytectvo. Zdá sa, že Francúzi si už pomaly zvykajú na nepríjemné prekvapenia a najnovší škandál ironicky komentujú. „ach tí zlí Američania, ale my Francúzi ruku na srdce, my predsa nesledujeme nikoho…“ a informačnej službe ktosi ironicky odkázal „ ale to nevadí… aj tak budem ďalej nadávať na Hollanda“…
Katarína Hanzlíková, Paríž.