Európsky parlament: EÚ musí stavať zahraničnú politiku na diplomacii, rozvojovej pomoci a obrane

Brusel/Štrasburg 14. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Remiaš)

Zahraničná politika EÚ by mala spočívať na troch hlavných pilieroch: diplomacia, rozvojová pomoc a obrana. Zhodli sa na tom poslanci Európskeho parlamentu (EP) v dnes prijatom nelegislatívnom uznesení v Štrasburgu.

Europoslanci žiadajú realistickejšiu stratégiu EÚ voči Rusku a zavedenie zásadu “menej za menej” pre krajiny, ktoré nedodržujú základné princípy v oblasti demokracie a ľudských práv. Uznesenie vyzýva členské štáty na väčšiu jednotu a vzájomnú dôveru, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie postavenia EÚ ako globálneho hráča.

Parlament schválil výročne uznesenie hodnotiace zahraničnú politiku Únie pomerom hlasov 433 (za): 174 (proti): 93 (zdržalo sa hlasovania).

Nemecký europoslanec Elmar Brok, ktorý je spravodajcom tohto uznesenia a predsedom výboru EP pre zahraničné veci, počas poslaneckej rozpravy upozornil, že 70 percent občanov EÚ súhlasí s tým, že potrebujeme viac Európy v jednej veci – v spoločnej zahraničnej a obrannej politike.

“Túto snahu niekedy blokujú vlády v hlavných mestách a nie občania. Potrebujeme viac diplomacie, rozvojovej pomoci a vojenských kapacít v rámci spoločnej zahraničnej a obrannej politiky…, aby sme ľuďom dodali pocit bezpečia,” odkázal Brok.

Poslanci zdôraznili, že EÚ je obklopená reťazcom nestabilných štátov siahajúcim od agresívneho Ruska ku krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky, kde sa vedú tzv. zástupné vojny. Ide o konflikty, ktoré majú vážne dôsledky pre bezpečnosť občanov EÚ – či už v podobe teroristických útokov, masívneho prílevu utečencov alebo dezinformačných kampaní.

Uznesenie EP uvádza, že európska bezpečnostná architektúra bola vážne poškodená ruskými protiprávnymi zásahmi na Kryme a východnej Ukrajine, čo znamená, že EÚ nevyhnutne potrebuje realistickejšiu stratégiu voči Rusku. Parlament v tejto súvislosti navrhuje posilnenie spolupráce s ruskou občianskou spoločnosťou a udržanie diplomatického, politického a hospodárskeho tlaku na ruskú vládu, ktorého cieľom je primať Kremeľ k ukončeniu agresie na Ukrajine. V uznesení sa uvádza, že sankcie sa ukázali ako účinný prostriedok na zamedzenie ďalšej ruskej agresii, a preto EÚ by si mala ponechať otvorenú možnosť ďalších sankcií, ak bude Rusko porušovať medzinárodné právo.

Europoslanci vzhľadom na nárast napätia v medzinárodných vzťahoch skonštatovali, že pri diplomatických rokovaniach musia byť pre EÚ kľúčové schopnosti v oblasti obrany a odstrašovania. EP preto vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu, žiada financovanie zahraničných misií EÚ z kolektívnych prostriedkov, posilnenie spoločných bojových skupín rýchlej reakcie, ako aj spoločné nakupovanie obrannej techniky a materiálu.

Poslanci EP sa zároveň vyjadrili za prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti, migrácie, strategickej komunikácie a reakcií na hybridné hrozby.

Uznesenie zároveň konštatuje, že revidovaný nástroj európskeho susedstva, ktorého súčasťou je zásada “viac za viac”, neplní svoje ciele, a preto by EÚ mala prejsť k zásade “menej za menej” v prípade krajín, ktoré nerešpektujú alebo potláčajú základné princípy v oblasti demokracie, ľudských práv a správy verejných vecí.