Ľudovít Števko: Európa pod velením amerického generála

Bratislava 12. októbra 2016 (HSP/Foto:archív)

Od mája tohto roku, po varšavskom samite Severoatlantickej aliancie, majú ozbrojené sily NATO v Európe (SACEUR) nového hlavného veliteľa. Stal sa ním americký štvorhviezdičkový generál Curtis Scaparrotti, ktorý nahradil svojho krajana, málo diplomatického generála Philipa Breedlova.

Bývalý aliančný veliteľ v Európe sa správal nediplomaticky, keď vyhlásil, že medzi utečencami, ktorí prúdia do Európy, sú teroristi, zločinci a zahraniční bojovníci a že Islamský štát sa v tejto utečeneckej zmesi šíri ako rakovina.

Povedal, čo nemal. Podrazil Merkelovú prijímajúcu utečencov s otvorenou náručou a podrazil aj európske mimovládky, platené americkými dolármi, ktoré hlásali, že k nám s utečencami z Arábie a Afriky prichádzajú špecializovaní odborníci – napríklad lekári a atómoví vedci. Bredlove si neudržal jazyk za zubami aj vtedy, keď hovoril o konkrétnej vojenskej podpore Kyjeva.

Starý pán Bredlove musel prepustiť „flek“ mladšiemu a tvrdšiemu generálovi letectva s veľkými skúsenosťami z bombardovania Iraku, Afganistanu, Bosny a z vojenských operácií v Afrike.“ Curtis Scaparrotti vyhlásil po nástupe do hlavnej veliteľskej funkcie, že NATO čelí novej sérii výziev, medzi ktorými vystupuje do popredia opätovný nárast mocenských ambícií Ruska a vraj „Aliancia by mala zvážiť, akými zbraňami môže podporiť Ukrajinu.“ Podľa všetkého NATO pod jeho velením v Európe ešte viac zosilní prítomnosť aliančných síl na početných základniach pri hraniciach Ruska.

Je zrejmé, že Scaparrotti bol na svoj post dosadený preto, aby vnucoval členským štátom aliancie na našom kontinente vlastné predstavy USA o riešení geopolitických problémov.

Je viac ako otázne, či pri dôležitých krokoch a rozhodnutiach o budúcich vojenských operáciách bude európske velenie NATO na čele s novým americkým generálom prihliadať na názory či súhlas jednotlivých štátov. Nehovoriac o tom, že vojenské operácie bez súhlasu členských krajín NATO by boli v rozpore s ich národnými a štátnymi záujmami, čo, samozrejme, platí aj o Slovenskej republike.

Podľa nášho amerického miestodržiteľa v Prezidentskom paláci by naša krajina mala posilňovať aliančné vojenské misie v zahraničí. Napokon nič iné, v rámci osobnej ústretovosti k zámorskej superveľmoci, ani tvrdiť nemôže. Neplníme si vraj totiž záväzky voči NATO – dávame stále málo peňazí na modernizáciu armády.

V budúcom roku má byť armádny rozpočet 1,19 percenta HDP, čo je bezmála miliarda eur, ale výdavky na obranu treba vraj naďalej dvíhať, ako nám pripomína generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý nedávno navštívil Bratislavu.

Americký vojenský rozpočet v minulom roku predstavoval tretinu z celosvetových vojenských výdavkov, ktoré boli 1,7 bilióna dolárov. Je to šesťkrát viac ako v Číne a desaťkrát viac ako v Rusku. Populácia Spojených štátov pritom tvorí iba štyri percentá obyvateľstva celej planéty. Americká armáda je po Číne druhou najpočetnejšou na svete, má takmer 1,5 milióna vojakov.

Ministerstvo obrany zaoceánskej superveľmoci zamestnáva doma i v zahraničí vyše 800-tisíc ľudí ako pomocný personál. Tieto alarmujúce čísla nie sú šťastnou informáciou pre americkú verejnosť, zneistenú nedávnou hospodárskou krízou a enormnou zadlženosťou krajiny.

Preto je potrebné vyžadovať plnenie vojenských záväzkov najmä od početnejších malých štátov aliancie. Pozornosť Washingtonu sa presúva na lacnejšie projekty v krajinách bývalého východného bloku, kde sú už vybudované stále americké vojenské základne (napríklad v Bulharsku a Rumunsku) a zrejme príde k otvoreniu ďalších, najmä v pobaltských krajinách a  Poľsku.

Podľa amerického kongresmana Rona Paula súčasný prezident Barack Obama iba pokračoval na ceste doterajších amerických prezidentov „k trvalej vojne za večný mier”. Čo z toho vyplýva pre Slovensko ako členského štátu aliancie? Nič viac a nič menej ako zvýšenie výdavkov na tzv. obranu, presnejšie na vyzbrojovanie a zvyšovanie našej vojenskej účasti v aliančných cvičeniach a zahraničných misiách.

Peniaze na našu armádu ako pomocnú silu amerických záujmov sa vraj musia nájsť, aj keby nebolo na chlieb. Republikánsky politik D. Houghton povedal bez škrupulí, že „v zbankrotovanom svete sa sila bohatstva môže udržať len horúčkovitou prípravou na vojnu,“ čím vlastne tento politický aforista predpovedal, aké bude smerovanie politiky transatlantickej superveľmoci v čase hroziaceho bankrotu európskych bánk a následnej finančnej krízy.

Spojené štáty sa pripravujú na vojnu v Európe. A starému kontinentu nanominovali podľa tradície nového, razantnejšieho veliaceho generála v intenciách imperiálnej politiky USA: Udržať si kontrolu nad oceánmi, pevninou i vesmírom.

Americký expert na národnú bezpečnosť George Friedman bol v otázkach najbližších plánov úprimný a prekvapujúco konkrétny: „NATO Rusov pretlačí tak hlboko od Ukrajiny, že budeme 100 kilometrov od Stalingradu a 500 kilometrov od Moskvy.“ Chyba uvažovania tohto pána spočíva v neznalosti histórie – v Rusku vojnu ešte nikto nevyhral.

Ľudovít Števko

článok pôvodne vyšiel napalete.sk