Brusel 16. januára 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Je skutočne zaujímavé sledovať vyhlásenia a komentáre zástupcov EÚ ako napr. Junckerove k emigrantskej kríze. To sú permanentné zastrašovania, politické a finančné nátlaky a návrhy mimo reality
Najnovšie strašenie znie: „Kto zabije Schengen, ten pochová vnútorný trh Európy“. Takémuto „páchateľovi“ pripisuje aj zodpovednosť za následný zánik spoločnej meny Eura. Po takýchto vyjadreniach sa samozrejme nastoľuje otázka, kto teda je ten „vrah“, ktorý zabíja Schengen.
V očiach predsedu komisie EÚ Junckera a ďalších predstaviteľov je to zrejme jasné. Sú to všetky štáty, ktoré nenasledujú zhubnú cestu Nemecka a teda aj naše štáty V 4-ky. Krajiny, ktoré vzdorujú urputnému tlaku EÚ a nedajú sa manipulovať propagandou a diktátom Bruselu/Berlina.
Že Nemecko od septembra minulého roku permanentne porušuje európske právo a dohody a má významný a tvorivý podiel na dnešnej situácii únie, pán Juncker taktne prehliada. Na Poľsko, ktorému EÚ diaľkovo určila diagnózu neprávneho štátu, má ale zase iné merítko.
Pán Juncker nás zastrašuje obrovskými hospodárskymi škodami pri zániku EÚ a dokumentuje to na príklade dopravy. Podľa jeho názoru by európskym dopravcom vznikla škoda vo výške 3 miliard € z dôvodu hodinového zdržania sa kamiónov na hraniciach. Je nepochybné, že by ku škodám došlo, ale takýto výpočet je zase len tá jedna strana mince. Tá druhá strana je tá, že nezodpovednou emigrantskou politikou, ktorá k tomu rozpadu EÚ doviesť môže, vznikajú štátom a ich občanom podstatne vyššie škody. Len Nemecko ráta s nákladmi vo výške 21 miliard € na ilegálnych emigrantov za posledný rok. A tieto náklady, ku ktorým treba ešte prirátať nemonetárne straty ako strata kultúry, náboženstva, osobnej slobody a rozklad spoločnosti, budú v budúcnosti exponenciálne stúpať.
Že sa pán predseda európskej komisie obáva rozpadu Európskej únie je z jeho hľadiska pochopiteľné. Akonáhle by sa rozpadla únia, tak by sa stal nezamestnaným. A to znamená, že by stratil nie len moc ale aj mesačný príjem vo výške 31.272 EUR ako uvádza Welt.de. To by jasne mrzelo aj každého priemerného Slováka, ktorý by potreboval 3 roky práce na to, aby mu takáto suma nabehla na účet.
Ako záchranu EÚ pred rozkladom nám bruselský a berlínsky „zastrašovatelia“ a súčasne „záchrancovia“ prezentujú potrebu tzv. solidarity od ostatných štátov únie v emigrantskej kríze. Ale že túto krízu zapríčinila Merkelová, ktorá jej pozvaním a otvorením dverí, ktoré s nikým nekonzultovala a naďalej zmenu jej politiky tvrdohlavo odmieta, by malo byť zrazu nepodstatné Dnes tu máme situáciu, keď tí aktéri, ktorí nás do katastrofálnej situácie zavliekli, nás teraz idú z tej katastrofy zachraňovať a to tým, že by nám nemecké problémy exportovali. Zabudnime.
Zástupcov EÚ a najmä Merkelovú by malo viac trápiť, že napr. v meste Rheinberg museli z bezpečnostných dôvodov zrušiť tradičný karnevalový pochod z obáv emigrantských útokov. Kto túto oblasť Nemecka pozná, vie veľmi dobre, čo im tu karneval znamená.
V meste Bornheiem museli zakázať emigrantom vstup do mestskej plavárne, nakoľko sexuálne obťažovali návštevníkov ženského pohlavia. No toto sú pre tvorcov „novej Európy“ zrejme len kolaterálne škody, ktoré nemôžu vytvárať prekážku pri realizácii ich plánu.
Vilibald Kičin