Eduard Lozanskij – o čom diskutovali Putin a Trump

Hamburg 8. júla 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Evan Vucci)

Portál rusvesna sa venoval stretnutiu prezidentov Vladimíra Putina a Donalda Trumpa v Hamburgu počas stretnutí štátov G20. Kritici zúfajú, schôdzka mala trvať 30 minút a predĺžila sa na dve a štvrť hodiny. Pri schôdzke oboch lídrov boli prítomní aj ministri zahraničných vecí Sergej Lavrov a Rex Tillerson a dvaja tlmočníci. Spolu 6 ľudí

Prezidenti sa dohodli na zastavení paľby v Sýrii, posúdili situáciu na Ukrajine, otázku ruského zasahovania do amerických volieb i problematiku kybernetickej bezpečnosti. Dôležitou súčasťou rozhovorov bola téma boja proti terorizmu. Pre žurnalistov Donald Trump uviedol, že rozhovory s ruským lídrom priniesli pozitívny výsledok pre Moskvu aj Washington. Donald Trump takisto uviedol, že pre neho je veľkou cťou, stretnúť sa osobne s Vladimírom Putinom.

Americké mainstreamové médiá sa už pred stretnutím oboch lídrov obávali, že Donald Trump nedokáže dlhšie odolávať skvelému taktikovi Putinovi a podľa CNN sa Trumpova príprava ku schôdzke s Putinom pripravovala v rýchlosti. Americkí odborníci sa len dohadovali, aké témy Donald Trump na stretnutí s Vladimírom Putinom otvorí.

Oboch lídrov podrobne sledovali americkí psychológovia, ktorí si všímali aj prvé kontakty oboch lídrov pri začatí summitu. Z prvého potrasenia rúk oboch prezidentov usúdili, že Trump je priateľsky naladený a otvorený smerom k Putinovi.

Rusi pred stretnutím G20 v Hamburgu  pôsobili oveľa uvoľnenejšie ako Američania a Kremeľ neskrýval svoje očakávania či postoje. Podľa Dmitrija Peskova, tlačového sekretára ruského prezidenta, dôležité malo byť osobné stretnutie oboch lídrov. Kremeľ označil ešte deň pred summitom stretnutie oboch prezidentov ako pracovné stretnutie, na ktorom sa budú riešiť najdôležitejšie udalosti a problémy.

Ruská pravda sa potom obrátila na odborníka Eduarda Lozanského, prezidenta Americkej univerzity v Moskve. Eduard Lozanskij uviedol, že obaja lídri boli k stretnutiu naladení pozitívne. Schôdzka sa predĺžila o viac ako 2 hodiny, čo svedčí o tom, že išlo o dôležitý rozhovor.

Predĺženie rozhovoru narušilo harmonogram summitu, obaja prezidenti sa nezúčastnili  Valného zhromaždenia G20 a plenárneho zasadnutia, takže týchto bodov programu sa zúčastnilo len 18 svetových lídrov. Ohlas stretnutia G20 sa tak vďaka Putinovi a Trumpovi vykryštalizoval v rovine stretnutia 2 + zvyšných 18. Existujú teda dvaja dôležití lídri a 18 lídrov, ktorí netrpezlivo a s napätím čakajú, o čom sa dvaja dôležití lídri dohodnú. Ukázalo sa, že od stretnutia lídrov Ruska a USA závisí vývoj celkovej situácie vo svete.

Eduard Lozunskij sa venoval aj americkým médiám, ktoré podľa ruskej strany nepôsobia dôveryhodne a konštruktívne. Podľa Lozunského sú americké médiá a elity, ktorých zájmy tieto médiá zastupujú, evidentne nervózni z konštruktívneho stretnutia oboch prezidentov. Americké protitrumpovské elity očakávali kritický prístup amerického prezidenta a takisto sú nespokojné s pôsobením Donalda Trumpa vo Varšave, podľa ich názorov bol Trump vo Varšave veľmi mierny.

Podľa Eduarda Lozunského obaja lídri rokovali najmä o Sýrii, určite rokovali aj o Ukrajine a samozrejme rokovali o boji proti terorizmu. Podľa Lozunského môžu obaja lídri dospieť ku kompromisom. Predĺženie stretnutia je jasným dôkazom toho, že obaja lídri našli spoločnú reč. Ak by sa nedohodli, stretnutie by trvalo 30 minút a obaja prezidenti by sa rozišli na stretnutia s ďalšími lídrami. Aj Putin a aj Trump majú nabitý program, tento program kvôli svojmu osobnému stretnutiu upravili a 18 lídri ich museli čakať.

Nervozita amerických médií a elít je priam viditeľná, protitrumpovské elity očakávali od Trumpa tvrdú protiruskú líniu v obamovskom tóne, obviňovanie Putina zo zasahovania do amerických volieb, z ruskej agresie na Ukrajine a v Sýrii, či anexie ukrajinských území. Takisto očakávali, že Trump bude označovať Rusko ako potenciálnu hrozbu demokracie a celej Európy.

Plány amerických elít a médií, ako aj viacerých lídrov, ktorí sa zúčastnili stretnutia G20, sa teda evidentne v plnej miere nenaplnili. Včera už hysterizovali americkí senátori, ktorí v nijakom prípade nechcú pripustiť vrátenie obsadených  oddychových centier v Marylande a New Yorku znova Rusku (Rusi Američanom recipročne neobsadili americké oddychové oblasti v blízkosti Moskvy).

Časť amerických senátorov si za žiadnych okolností neželá ukončenie hrubej protiruskej línie, po šiestich mesiacoch svojho prezidentovania však Donald Trump jasne ukázal, že názor protitrumpovskej opozície nie je pre neho až tak smerodajný.