Berlín 18. októbra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Michael Probst)
V minulom roku dosiahlo Nemecko v dopyte po zlate historické maximum a v prepočte na hlavu nechalo za sebou klasické zlaté štáty Indiu a Čínu. Tieto hodnotenia vyplývajú z októbrovej trhovej správy World Gold Council (WGC), medzinárodnej lobbystickej organizácie pre zlato, kde boli zverejnené s titulom Zlaté desaťročie Nemecka – informuje nemecký printový denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Celkový dopyt po zlate predstavoval v Nemecku v r. 2016 rekordných takmer 200 ton. Z toho pripadlo viac ako 110 ton na kúpu fyzických tehiel (prútov) a mincí a viac ako 80 ton na cenné papiere kryté zlatom v hodnote cca 6.8 miliárd €.
Nemecko sa stalo majstrom sveta v zlate, zaznieva v prvých komentároch. V analýze WGC je zrejmá rozhodujúca zmena v r. 2007 a 2008. V uplynulých desiatich rokoch získal nemecký trh so zlatom podstatne novú štrukturalizáciu. Pred r. 2008 bol dopyt po minciach a tehlách v Nemecku na nízkej úrovni. Do zlata investovali predovšetkým zámožní vkladatelia. Priemerný dopyt medzi rokmi 1995 a 2007 predstavoval skromných 17 ton ročne. V prvých rokoch po r. 2000 sa niektoré banky dokonca stiahli z obchodu so zlatom. Ani zlatom kryté surovinové fondy (Exchange Traded Commodities – ETC) neboli do r. 2007 v Nemecku notované. To všetko sa zmenilo vplyvom finančnej krízy, krízy eura a nadväzujúcou uvoľnenou politikou so zlatom.
Za dôležitý predpoklad toho, že sa mohol obchod so zlatom v Nemecku v takej miere rozvinúť, menuje WGC objavenie väčšieho obchodného odvetvia v štáte, dokonca nezávislého od bánk. Menovite sa ako príklady spomínajú obchodník so zlatom Pro Aurum a obchod so zlatom Degussa. Medzitým vzniklo v Nemecku aj viac ako 200 obchodných platforiem so zlatom na internete. Dôsledok bol zrejmý, o zlato sa začala zaujímať širšia vrstva vkladateľov, už nielen iba majetní. Najmä v južnom Nemecku je dopyt po zlate mimoriadne vysoký. Pozoruhodné je, že až 70 % nemeckých vkladateľov do zlata sú muži.
Pro Aurum potvrdzuje pozoruhodný vzrast dopytu po zlate medzi nemeckými súkromnými vkladateľmi. V minulom roku predal podnik v svojich filiálkach takmer 38,8 ton zlata, čo je o cca 25 % viac ako rok predtým. Pri zlatých tehlách boli najviac žiadané s hmotnosťou 50 a 100 gramov, pokým pri minciach bol najväčší záujem o juhoafrický Krügerrand, austrálske Kenguru a kanadský Maple Leaf.
Prekvapujúci je silný nárast dopytu po zlate v r. 2016 aj s ohľadom na skutočnosť, že zlato od r. 2013 do 2016 viac alebo menej kontinuálne strácalo na hodnote. Pro Aurum to vysvetľuje tým, že vkladatelia predpokladali, že po veľkých stratách hodnoty príde nárast. Podobne tomu tak bolo aj po voľbách Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Cena zlata s voľbou najprv silne stúpla, potom ale padla. To povzbudilo vkladateľov na kúpu zlata.
Analýza WGC sa tiež zaoberá otázkou, prečo sa u Nemcov v zvláštnej miere vyvinula láska ku zlatu. Ako príčinu pomenovali negatívne úroky a negatívne výnosy na nemeckých štátnych pôžičkách. Okrem toho majú Nemci zrejme vyvinuté „zvláštne povedomie” na efekty finančnej nestability, ktoré ničia blahobyt. Hyperinflácia 20. rokov minulého storočia sa hlboko zaryla do kolektívnej pamäti národa. Okrem toho zažili Nemci neobyčajne veľa mien: iba v posledných sto rokoch existovalo v Nemecku sedem rôznych mien. To všetko mohlo spôsobiť, že mnohí Nemci vnímajú zlato ako náhradu meny. Ináč ako inštitucionálni vkladatelia sledujú mnohí súkromní vkladatelia stratégiu „kúpiť a držať” – mince a tehly nakupujú a pomerne dlho uschovávajú.
Ivan Lužák