Dobrovoľníctvo je u zdravotne postihnutého na pracovnom trhu plusom

Bratislava 12. decembra 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Zdravotne znevýhodný človek uplatnenie môže nájsť v rôznych občianskych združeniach či chránených dielňach

Dobrovoľníctvo môže byť pre zdravotne znevýhodneného človeka pridanou hodnotou na pracovnom trhu. Pre zamestnávateľa to bude ukazovateľom, že daný kandidát nestratil chuť na sebe pracovať a zaujíma sa o dianie v spoločnosti. Poukazuje na to Katarína Tešla z pracovného portálu Profesia.sk.

Uplatnenie si podľa nej môže nájsť v rôznych občianskych združeniach či chránených dielňach. Takáto činnosť môže dať zdravotne postihnutému pocit užitočnosti a spoločenskej angažovanosti. “Lepšie zvláda bariéry a nemusí žiť ďalej v sociálnej izolovanosti,” povedala pre TASR Tešla. Vďaka dobrovoľníctvu sa zdravotne postihnutý stáva súčasťou kolektívu. “Jeho myšlienky sa automaticky presmerujú z rozmýšľania nad vlastným trápením úplne iným smerom,” vysvetlila Tešla.

Súhlasí s tým aj Miroslava Zváčová z neziskovej organizácie INEX Slovakia, ktorá sa venuje dobrovoľníctvu. “V tomto sektore sa ľudia stretávajú a robia niečo spoločne, nedelia sa na chorých a zdravých, ide im o spoločnú vec,” zdôraznila. Zdravotne znevýhodnený sa môže podľa nej zapojiť do jednodňových, víkendových či viacdňových dobrovoľníckych aktivít. “Treba ale brať ohľad na svoje obmedzenia,” povedala pre TASR Zváčová. Dobrovoľníci s postihnutím už podľa nej prispeli vo viacerých projektoch, napríklad zameraných na environmentálnu prácu či prácu s ľuďmi.

Gabriela Podmaková: Štát má v podpore dobrovoľníctva veľké rezervy

V porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) má Slovensko v podpore dobrovoľníctva veľké rezervy. Tvrdí to Gabriela Podmaková z Bratislavského dobrovoľníckeho centra (BDC). Okrem podpory dobrovoľníctva mladých ľudí podľa nej totiž neexistujú iné priame dotácie, ktoré by mohli organizácie využiť na vzdelávanie, starostlivosť, pomôcky, poistenie, cestovné, stravu či iné náklady spojené s dobrovoľníctvom.

“Od roku 2011 máme na Slovensku zákon o dobrovoľníctve, ktorý však je nepochopený aj štátom. Vlády medzitým schválili zákony, ktoré ho nesprávne interpretujú, dokonca až zneužívajú,” skonštatovala pre TASR Podmaková. Na všetkých typoch škôl je podľa nej potrebné zaviesť výchovu k dobrovoľníctvu, doposiaľ však nenastala v tomto smere so štátom dohoda. “Zišli by sa nám pravidelné merania dobrovoľníkov, aj ekonomickej hodnoty ich práce, ktoré by mohol pravidelne sledovať Štatistický úrad SR a vďaka ktorým by sme ukázali, akú hodnotu má dobrovoľnícka činnosť pre túto krajinu,” povedala.

V prípade samospráv sa podľa jej slov tiež vo väčšine prípadov nestretávajú so systematickou finančnou podporou dobrovoľníctva. “Výnimku tvorí hlavné mesto, ktoré podporuje dobrovoľníctvo v rámci grantových schém a podporuje každý rok aj BDC priamo z rozpočtu, a tiež mesto Nitra,” podotkla Podmaková. Privítala by, aby firmy tiež podporovali dobrovoľníctvo zamestnancov a nerobili to len veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré to majú dané v globálnej stratégii, ale aj stredné a menšie slovenské firmy.

Dobrovoľníctvo na Slovensku má podľa BDC stúpajúcu tendenciu. Posledný výskum z roku 2011 ukázal, že do formálneho dobrovoľníctva sa zapája skoro tretina obyvateľov. “To znamená že 27,5 percenta ľudí pôsobí ako dobrovoľníci a dobrovoľníčky v konkrétnej organizácii,” uviedla Podmaková. V Bratislave sa do dobrovoľníctva zapájajú aj firmy, ktoré svojich zamestnancov počas pracovného času vysielajú do mimovládnych organizácií, kde vykonávajú rôzne aktivity, najčastejšie manuálneho charakteru.

“Vo všeobecnosti je na Slovensku najväčší záujem o sociálnu oblasť, teda dobrovoľníci chcú pomáhať deťom, seniorom, ľuďom s nejakým znevýhodnením, chorým či ľuďom bez domova. Potom je to oblasť kultúry a životného prostredia,” priblížila Podmaková.

Marta Hurbanisová: Dobrovoľný hasič je synonymom pomoci blížnemu

Na decembrovej konferencii o dobrovoľníctve, ktorú tradične pripravuje Trnavský samosprávny kraj (TTSK) a Trnavská arcidiecéza ako poctu dobrovoľným pracovníkom vo všetkých oblastiach života, ocenili sedem osobností. Bez výnimky celú túto zostavu tvorili neprofesionálni hasiči. Ľuboš Nádaský, Jaroslav Baláž, Karol Oravec a Ivan Kyrinovič dostali vo štvrtok 8. decembra pamätné medaily za svoje dlhoročné zanietenie pre prácu v dobrovoľnom hasičskom zbore, ďalší traja Andrea Matovičová, Andrea Trimlová a Jakub Pavelka získali pamätné listy TTSK za úspechy v hasičskom športe.

“Táto konferencia je stretnutím výnimočných ľudí,” prihovoril sa dobrovoľníkom v úvode konferencie predseda TTSK Tibor Mikuš. “Dávate obrovský príklad ostatným, pretože každodenne vykonávate prospešné a nezištné činnosti a podávate smädným symbolický pohár vody,” dodal.

Radosť z úspechu členov Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) netajila krajská predsedníčka v Trnave Marta Hurbanisová. Aj takáto forma odmeny je podľa nej zadosťučinením za obetovaný čas dobrovoľných hasičov. “V Trnavskom kraji ich máme dohromady osemtisíc v 240 zboroch. Vážim si prácu všetkých,” uviedla pre TASR. Sedemnásť zborov je takých, ktorých príslušníci svojimi zručnosťami a schopnosťami dokážu pri zásahoch rovnocenne pomáhať profesionálom, alebo aj zasahovať samostatne. “Pre mňa dobrovoľný hasič je synonymom pomoci blížnemu. Naši členovia na úkor svojho osobného voľna prichádzajú pomáhať ľuďom, chránia ich majetky a životy. Tá pomoc vychádza z kresťanských tradícií, heslo na našich zástavách Bohu na slávu, blížnemu na pomoc sa nám až do týchto časov darí napĺňať,” povedala Hurbanisová.

Od svojich členov organizácia očakáva byť nápomocným pri zborovej činnosti, čo zahŕňa aj permanentné vzdelávanie, tréningy, taktické cvičenia rovnako ako prevenciu a prácu s najmladšou generáciou. Práve cez vzťah k deťom a mládeži sa DHZ sa darí stále dopĺňať svoje stavy. “Mladých láka hasičský šport, z každej vyššej súťaže sa naši vracajú s oceneniami,” dodala predsedníčka. Veď napríklad aj ocenený Jakub Pavelka je aktuálnym majstrom sveta v požiarnom útoku, ktorý dosiahol ako profesionál, hoci zostáva aj členom DHZ Kúty.

“Sme trochu takí tichí blázni, ktorí sa často nevedia vrátiť domov,” nadľahčila Hurbanisová. Dodala, že je rada, že v poslednom období sú zbory DHZ vďaka ministerstvu vnútra vybavené novou technikou, ktorá im skvalitní prácu. „Veď napríklad pri lesných požiaroch alebo aj iných katastrofách sa každá dobrovoľnícka ruka zíde, povedala.