Pasadena 15. apríla 2016 (HSP/Foto:youtube)
Sonda Cassini našla slabú, ale zreteľnú existenciu hviezdneho prachu pochádzajúceho z oblasti mimo našej Slnečnej sústavy
Sonda Cassini je na obežnej dráhe okolo Saturnu už od roku 2004, skúma túto obriu planétu a tiež jej okolie vrátane prstencov a mesiacov. Okrem iného odobrala vzorky miliónov ľadových prachových čiastočiek. Ich drvivá väčšina je vrhaná z povrchu Saturnovho geologicky aktívneho mesiaca Enceladus.
Ale medzi nespočetnými mikroskopickými zrnkami je však aj 36 takých, ktoré pochádzajú z medzihviezdneho priestoru. Ešte v roku 1990 sa s takýmto materiálom stretla sonda misie Ulysses a neskôr sonda Galileo, kedy tieto čiastočky boli znova pohltené miestnym medzihviezdnym oblakom, ktorý cez našu Slnečnú sústavu prešiel výraznou rýchlosťou.
“Od tohto objavu sme celý čas boli schopní detekovať tohto medzihviezdneho votrelca pomocou Cassini. Vedeli sme, že keď sa pozrieme správnym smerom, mali by sme ich nájsť,” vraví Nicolas Altobelli z projektu Cassini od European Space Agency (ESA) a hlavný autor štúdie. “Chytili sme niekoľko z týchto prachových zŕn ročne, idú vysokou rýchlosťou a ich určité trasy sú úplne odlišné od obvyklých ľadových zŕn, ktoré zhromažďujeme okolo Saturna,” vysvetľuje.
Drobné prachové zrná uháňali okolo Saturna viac ako 72 000 kilometrov za hodinu, dostatočne rýchlo, aby sa vyhli uväzneniu do našej Slnečnej sústavy. Na rozdiel od Ulysses a Galileo bola sonda Cassini schopná prvýkrát analyzovať zloženie prachu z veľmi špecifickej zmesi minerálnych látok, nie ľadu. Všetky mali prekvapivo podobné chemické zloženie z hlavných horninotvorných prvkov (ako horčík, kremík, železo a vápnik) v priemernom zastúpení. Naopak, viac reaktívne prvky ako síra a uhlík sa nachádzali v menšom množstve.
Hviezdny prach môže mať rôzny pôvod, ale vzorka chytená sondou Cassini mala rovnorodé čiastočky, čiže pochádzajú z rovnakej udalosti, to znamená buď zo zániku hviezdy alebo z niektorých typov meteoritov, ktoré sa zachovali od počiatku našej Slnečnej sústavy.