Moskva 24. februára (HSP/TASR/Foto:facebook)
Moskva je pripravená obnoviť spoluprácu s Kyjevom
Moskva má vážne pochybnosti o legitimite celého radu orgánov, ktoré sa na Ukrajine chopili moci po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča, konštatoval dnes ruský premiér Dmitrij Medvedev.
Uznanie týchto orgánov niektorými štátmi označil Medvedev za anomáliu. “Nerozumieme tomu, čo sa tam deje. Existuje reálna hrozba voči našim záujmom a životom a zdraviu našich občanov,” citovala premiéra agentúra Reuters.
Nové orgány sa podľa Medvedeva dostali k moci na základe ozbrojenej vzbury. Rusko, citovala premiéra agentúra AP, nevie, s kým má teraz na Ukrajine komunikovať.
Parlament napríklad nemá pravo odvolať prezidenta. Rovnako ďalšie návrhy, ako začlenenie bojovníkov z Majdanu do nových policajných jednotiek, či zákaz používania ruského jazyka v oblastiach, kde žije ruská menšina, či zákaz vysielania zahraničných televízii, ktoré neinformujú v súlade s propagandou súčasnej nelegitimnej vlády. Odhlasovanie zrušenia paragrafu na základe ktorého bola Tymošenkova odsúdená a teda po jeho zrušení následne prepustená z väzenia už ani nepotrebuje komentár.
Moskva je však pripravená obnoviť spoluprácu s Kyjevom, dodal Medvedev. “Ak tam vznikne normálna moderná vláda na základe zákonov a ústavy, budeme pripravení obnoviť spoluprácu,” citovala premiéra agentúra ITAR-TASS.
Rusko dnes vyhlásilo, že Západom podporovaná mierová dohoda na Ukrajine sa využíva na uchvátenie moci a že dočasné úrady používajú “teroristické metódy” na potlačenie odporcov v rusky hovoriacich oblastiach Ukrajiny.
Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Moskva kritizovala podporu Západu pre predčasné prezidentské voľby v májovom termíne, ktoré majú nasledovať po zvrhnutí ukrajinskej hlavy štátu Viktora Janukovyča. Moskva tiež uviedla, že ústavné zmeny a reformy narýchlo schválené ukrajinským parlamentom by mali radšej prejsť rozsiahlou verejnou diskusiou a potom by o nich mali hlasovať občania v celoštátnom referende.
“Dohoda z 21. februára, uzavretá s tichým súhlasom jej zahraničných sponzorov, sa využíva jedine ako rúško zakrývajúce pomoc pre scenár násilnej zmeny moci na Ukrajine,” uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení na svojej webovej stránke.
“Udalosti nabrali smer, keď sa využívajú diktátorské a niekedy až teroristické metódy na potlačenie odporcov (zmeny moci) v rôznych oblastiach,” napísalo ukrajinské ministerstvo.
Rezort diplomacie ďalej uviedol, že treba brať do úvahy aj záujmy a obavy medzi zákonodarcami na Kryme a vo východnej aj južnej časti Ukrajiny. Ministerstvo tak poukázalo na rusky hovoriace regióny, ktoré už tradične dávajú prednosť úzkym vzťahom s Moskvou, a nie so Západom.
Ministerstvo takisto napísalo, že postoj “niektorých našich západných partnerov” vychádza “nie z obavy o osud Ukrajiny, ale z jednostranných geopolitických kalkulácií”.
Východná časť Ukrajiny sa búri. Hrozba občianskej vojny je zo dňa na deň aktuálnejšia. Ľudia na východe a juhu Ukrajiny odmietajú uznať prevzatie moci Banderovcami. Niekoľkodesaťtisícové demonštrácie prebiehajú vo viacerých mestách. Niekde sa už dá hovoriť o kontrarevolúcii.