Moskva 30. septembra 2014 (HSP/Foto:TASR)
Ruského prezidenta dnes nazývajú najsilnejším vodcom sveta, ale na tomto prvom mieste nevydrží dlho, tvrdí denník Slate
Ruská ekonomika spomalila ešte pred ukrajinskou krízou a teraz dôjde k jej poklesu. Na druhej strane ani Spojeným štátom, ani Číne sa nepodarí stať superveľmocou v XXI. storočí, tvrdí autor článku.
Vladimír Putin – je dnes najsilnejším vodcom na svete, píše v denníku Slate fejtonista Moisei Naim. Ale podľa novinára, na tomto mieste dlho nevydrží, kvôli ruskej ekonomike.
Ruská ekonomika, podľa autora, prežívala vážne ťažkosti ešte pred konfliktom na Ukrajine, teraz ju ešte navyše európske a americké sankcie načisto oslabili. Rubeľ klesol na neslýchanú úroveň, kapitál uniká z krajiny, investície zamrzli a ekonomická aktivita značne spomalila. Kremeľ bol dokonca nútený použiť dôchodkový fond, aby udržal nad vodou veľké podniky, ktoré “boli na pokraji zániku po tom, čo stratili prístup na medzinárodné finančné trhy,” píše novinár. Nové investície a celkový hospodársky rast závisí od produkcie ropy a tá klesla.
Na druhej strane, ako tvrdí Moise Naim, “bojový diktát Putina opäť vyniesol do popredia organizáciu, ktorá už takmer zanikla a ktorú ruský vodca nenávidí – NATO.” Okrem toho je už dnes jasné, že pokus Putina zabrániť zblíženiu Ukrajiny a Európskej únie zlyhal: Kyjev a Brusel ratifikovali dohodu o pridružení.
Napriek tomu Putin zostane v popredí, a jeho činy ako prv budú mať medzinárodný dopad, “koniec koncov, Putin autokratickým spôsobom ovláda jednu z najväčších krajín na svete”, a obyvateľstvo ho podporuje.
Obamu autor článku nazýva “nováčikom, ktorý nevie, ako vládnuť,” a Spojené štáty, podľa neho, hoci by aj naďalej zostali superveľmocou, nevedia, ako si v tejto pozícii počínať. Aj sám svet sa zmenil, takým spôsobom, myslí si novinár, že Obama vie so svojimi záväzkami narábať oveľa lepšie, než sú to ochotní jeho kritici priznať.
Čína zas vykazuje vynikajúce výsledky ako v ekonomike tak aj na medzinárodnom kolbišti, preto ju často prezývajú budúcou veľmocou XXI. storočia. Ale autor článku s tým až tak nesúhlasí: tvrdí, že okrem pokrokovej a industrializovanej Číny, existujú aj oblasti, kde chudobní nemajú prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, elektrine a ďalším výhodam. Vovnútri krajiny je cítiť nebezpečenstvo, neistotu spojenú so separatistickými územiami. Navyše, Čína má vážne problémy s ľudskými právami a slobodami, ktoré komplikujú inováciu. Takže, aj keby čínska ekonomika aj naďalej rásť, dominujúcou silou sa nestane.
Záver je jednoduchý, píše vo svojom článku Moise Naim pre Slate: ani jedna krajina na svete nemôže zohrať úlohu superveľmoci v XXI. storočí.
jf