Tel Aviv 26. mája 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Pablo Martinez Monsivais)
Štvrtá Netanjahuova vláda – koalícia nacionalistickej, ultraortodoxnej a jednej stredopravej strany – je najpravicovejšou v Izraeli od 90. rokov minulého storočia
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu si chce údajne sadnúť za rokovací stôl s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom a diskutovať s ním o hraniciach území zastavaných osadami na západnom brehu Jordánu (v Predjordánsku) – ochotu prejavil viac ako rok po tom, čo mierové rozhovory medzi oboma stranami stroskotali.
Netanjahu predložil tento návrh šéfke diplomacie EÚ Federice Mogheriniovej počas jej návštevy v regióne minulý týždeň, informoval dnes denník Haarec s odvolaním sa na vysokopostaveného izraelského predstaviteľa.
Izrael chce zachovať svoje hlavné osady aj po podpísaní akejkoľvek budúcej mierovej zmluvy. Palestínčania vyhlásili, že sú ochotní pristúpiť na minimálnu výmenu území, keď im židovský štát nahradí pozemky a oblasti, o ktoré prišli kvôli týmto osadám.
Išlo o prvé premiérove výroky, ktoré vyjadrovali jeho ochotu najprv rokovať o hraniciach, a nie predovšetkým o bezpečnostných opatreniach nutných pri zakladaní akéhokoľvek budúceho palestínskeho štátu.
Netanjahuov hovorca David Baker vyhlásil, že nemá k správe denníka Haarec čo dodať.
Palestínsky minister zahraničných vecí Rijád Malkí označil tento návrh predložený Mogheriniovej za “klamstvá a trik”.
Mogheriniová bola prvou vrcholnou zahraničnou diplomatkou, ktorá navštívila novú Netanjahuovu vládu – necelý týždeň po tom, čo kabinet nastúpil do úradu. Cieľom jej návštevy bolo zistiť, či “umierajúci” izraelsko-palestínsky mierový proces možno ešte oživiť, napísala tlačová agentúra DPA.
Izraelský predstaviteľ citovaný denníkom Haarec vyhlásil, že Netanjahu prikladal Mogheriniovej návšteve veľkú váhu; uskutočnila sa totiž v čase, keď v EÚ a medzinárodnom spoločenstve vládne hlboká nedôvera voči tomu, či je Netanjahuova nová vláda ochotná rokovať o založení palestínskeho štátu.
Štvrtá Netanjahuova vláda – koalícia nacionalistickej, ultraortodoxnej a jednej stredopravej strany – je najpravicovejšou v Izraeli od 90. rokov minulého storočia.
Počas tretieho funkčného obdobia Netanjahu odmietal palestínsku podmienku zmraziť židovské osídľovanie, nutnú pre uskutočnenie mierových rozhovorov. Namiesto toho Netanjahu súhlasil s prepustením približne 100 palestínskych militantov uväznených v Izraeli a tento jeho krok mal pomôcť vybudovať dôveru medzi oboma stranami.
Posledné kolo rozhovorov však vlani v apríli stroskotalo, pretože Palestínčanov rozhnevalo neustále pokračujúce rozširovanie židovských osád na západnom brehu Jordánu.