Ďalší ukrajinskí politici zakladajú vlastné strany. Voliči z toho majú poriadny mišmaš

Kyjev 7. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Chuzavkov)

Vždy hovorím: dnes pomaly politikom nie je ten, kto si nezaložil vlastnú politickú stranu. Politické strany sa množia ako najjednoduchšie organizmy: v procese „rozmnožovania“ z jednej strany odchádza zopár politikov, z ktorých každý zakladá vlastnú stranu.

Najnovšie o svojom zámere vytvoriť vlastnú politickú stranu informovala Nadežda Savčenková a hneď na to aj gruzínsky legionár Michail Saakašvili. Podobné plány majú aj niektorí ďalší  ukrajinskí politici, ktorí sú zatiaľ nachádzali trochu v pozadí, niekde v druhej „frontovej línii“, ale už vychádzajú zo zákopov a chcú sa dostať do popredia.

V ukrajinských médiách sa šíria špekulácie, že vlastnú stranu chcú založiť bývalý premiér Arsenij Jaceňuk, predseda hnutia Sebapomoc Andrej Sadovyj, bývalý ukrajinský poslanec Alexander Oniščenko, ktorý sa momentálne pred ukrajinským súdom skrýva v USA, a iní. Povrávalo sa, že Andrej Sadovyj chce spolupracovať s Michailom Saakašvilim, ale Sadovyj to dementoval. Bývalý premiér a bývalý prezidentov kamarát Arsenij Jaceňuk označil Petra Porošenka za svojho nepriateľa a, podľa správ ukrajinských médií, pripravuje sa na útok v Spojených štátoch.

Nadežda Savčenková na rozdiel od mnohých iných potenciálnych predsedov nových politických strán konkretizovala svoje zámery. V televíznom rozhovore vyhlásila, že mieni vytvoriť politickú stranu Ľudové napredovanie a dostať ju do parlamentu. Spresnila, že bude to úplne iné Napredovanie na rozdiel od toho, ktoré pripravuje Michail Saakašvili.

Gruzínsky exprezident vytvára na Ukrajine vlastnú politickú stranu, svoje „napredovanie“ – Napredovanie nových síl. Dokonca cez víkend zorganizoval míting v Kyjeve, na ktorom sa snažil získať nových priaznivcov. Ukrajinské médiá prízvukujú, že to bude svojrázna ukrajinsko-gruzínska politická strana (taký ukrajinský Most – Hid), v ktorej vedúce funkcie obsadia nielen domáci Ukrajinci, ale aj členovia „legionárskej gruzínskej jednotky“, ktorá pôsobí na Ukrajine.

Časť príslušníkov tejto „gruzínskej jednotky“ však už z Ukrajiny odišla a aj keď budú pomáhať svojmu kamarátovi Saakašvilimu, tak už iba zo zahraničia – z EÚ a z USA – v závislosti od toho, kde sa momentálne usadili…  Najnovšie prieskumy verejnej mienky na Ukrajine ukazujú, že túto stranu by počas volieb do parlamentu podporilo 3,1% voličov. Niektorí ukrajinskí novinári ironizujú, že to presne korešponduje s počtom Gruzíncov žijúcich na Ukrajine…

Arsenij Jaceňuk, ktorý sa usadil v USA, rieši nielen politické, ale aj „hospodárske“ otázky. Ukrajinské médiá informovali o tom, že si za peniaze, ktoré “ušetril na Ukrajine“, kúpil dve desiatky víl a v rozhovore pre The Wall Street Journal označil Petra Porošenka za svojho osobného nepriateľa a za „tank, na zničenie ktorého sa vždy nájde raketa…“ Ukrajinské médiá nepochybujú, že za podobnú raketu Jaceňuk, samozrejme, považuje seba.

Ukrajinské médiá venujú veľa pozornosti aj pobytu bývalého poslanca Najvyššej rady Alexandra Oničšenka v USA, ktorý odovzdal americkým tajným službám viaceré dokumenty a nahrávky rozhovorov s Petrom Porošenkom, ktoré svedčia o korupčných praktikách ukrajinského prezidenta.

Ukrajinské médiá poukazujú na to, že sa, síce pomaly ale isto, upevňujú pozície Júlie Tymošenkovej. V prieskumoch predbieha Petra Porošenka v priemere o 3,5%. Tymošenková organizuje protestné akcie, v ktorých kritizuje činnosť súčasného ukrajinského vedenia a žiada zmeny.

Nevzdáva sa ani predseda Radikálnej strany Oleg Ľaško, ktorý kritizuje všetkých, okrem, samozrejme, seba… Znova sa zaktivizoval miliardár Igor Kolomojskij, ktorý tiež kritizuje všetkých a predovšetkým Porošenka, Tymošenkovú a Ľaška, ktorých považuje za svojich hlavných konkurentov v boji o ukrajinský „cársky trón“.

Ukrajinské médiá medzitým poukazujú na to, že politici sa bijú o moc, ale život a trápenia bežných ľudí ich fakticky nezaujímajú. Poukazujú na to, že priemerná mzda na Ukrajine (podľa oficiálnych ukrajinských štatistík) je jedna z najnižších v celej Európe – 254 eur. Nižšie mzdy sú už iba v Moldavsku – 241 eur.

Politici sa oháňajú, že zariadia bezvízový styk Ukrajiny a EÚ, avšak analytici prízvukujú, že bežní občania z toho nebudú mať žiaden prospech a to im nijako nepomôže v riešení ich každodenných ťažkých problémov. Niekoľko tisíc Ukrajincov síce získajú zamestnanie v niektorej z členských krajín EÚ, ale pre takmer 50-miliónový národ to bude iba žalostne malá pomoc…

Eugen Rusnák