Čoho sa môže báť Robert Fico? Mariána Kotlebu!

Bratislava 15. júla 2015 (HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)

Robert Fico nakoniec môže dopadnúť rovnako ako Vladimír Mečiar v rokoch 1998, 2002, či on sám v roku 2010, kedy síce voľby vyhral, ale nebolo toho, kto by s ním chcel ísť do vlády.

Zdá sa, že premiér Robert Fico a jeho vládna strana majú o problém navyše. Na obzore je totiž súper, ktorý mu už jednu fatálnu porážku uštedril. Predseda banskobystrickej VÚC Marián Kotleba už dávnejšie avizoval, že má v pláne do marcových volieb predovšetkým integrovať a mobilizovať sily, ktoré mu umožnia zasadnúť do lavíc NR SR spoločne s podobne uvažujúcimi skupinami. Pochody a protesty, ktorých spoločným hlavným menovateľom je boj voči čomukoľvek cudziemu, odlišnému a tzv. mainstreamu, majú preto 235 dní pred voľbami jednoznačne aj silný politický motív. O to viac, že im pritom výborne sekunduje zložitá zahraničnopolitická situácia, ktorá Slovenskú republiku bezprostredne ovplyvňuje.

Poviete si, čo tam po skupine radikálov. Kto by im ešte veril po účinkovaní ich šéfa v krajskej samospráve? Navyše, ani eurovoľby či komunálne voľby nijako riziko politického nástupu týchto skupín nepreukázali. Ja si s tým však dovolím nesúhlasiť. Zmienené voľby boli a sú pre tieto skupiny druhoradé, či dokonca až treťoradé. A úspechy či neúspechy pri výkone mandtátu lídra ĽS NS majú na jadrovú skupinu voličov len minimálny dopad. V neposlednom rade Marián Kotleba už raz ukázal, že práve politický marketing postavený na hlučných, či agresívnych pochodoch a zhromaždeniach je niečo, čo si časť slovenských voličov môže vziať za svoje. Obzvlášť pokiaľ pôjde o tzv. protestnú voľbu. Okrem toho, sociálne siete sú plné sympatizujúcich „komentátorov“, ktorí na svojich oponentoch nenechajú suchú ani nitku a častokrát sa vďaka anonymite a beztrestnosti neboja ísť ani do absolútnych krajností. Doslova teda platí, že hoci malá, ale o to odhodlanejšia a namotivovaná skupinka, môže vyvolať zaujímavé turbulencie na slovenskej politickej scéne.

Aj pod paľbou týchto argumentov si však mnohí povedia: „Však čo, cez 5 percent sa aj tak nedostanú, a ak by aj hej, budú rovnako „bezzubí“ ako Kotleba v úrade predsedu VÚC BB . Pre Roberta Fica a jeho SMER-SD teda neznamenajú v zásade žiadne riziko. Naopak, aspoň sa bude mať voči komu vymedziť, tak ako to robí v Banskej Bystrici“. Prečo nie, ale nezabúdajme na jednu dôležitú vec. Na vládnutie po voľbách, bude SMER-SD ako takmer istý víťaz tentoraz potrebovať koaličného partnera. A ten najperspektívnejší – SNS, môže byť týmto vývojom i najviac ohrozený. Svedčia o tom o. i. i malé, ale zaujímavé posuny v preferenciách, ktoré minulý mesiac namerala agentúra FOCUS. V nej práve ĽS NŠ posilnila oproti máju o 0,5 percenta a naopak SNS o 0,9 percenta oslabila. To môže bezprostredne súvisieť nielen z adekvátne medializovanými pochodmi, komplikovanou zahraničnopolitickou situáciou, ale aj integračnými procesmi v tejto časti politického spektra.

Je možné, že práve tieto aktivity výrazne prevážia neúmerne nafúknutý mediálny a billboardový tlak SNS, ktorý však neponúka programovú a personálnu alternatívu pre istý typ voliča v tejto časti politického spektra. Ak sa tak stane, tak podobný vývoj preferencií budeme sledovať až do volieb a Robert Fico nakoniec môže dopadnúť rovnako ako Vladimír Mečiar v rokoch 1998, 2002, či on sám v roku 2010, kedy síce voľby vyhral, ale nebolo toho, kto by s ním chcel ísť do vlády. V tom je tieň známeho „vreca zemiakov“ pre Roberta Fica ďaleko nebezpečnejší, ako si možno i sám pripúšťa.

Martin Klus

politológ a expert SaS pre zahraničnú politiku a politický systém