Bratislava 19. septembra 2017 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)
Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra pripravila Slovenská televízia pre svojich divákov program, ktorým iste mnohým napomohla k dôstojnému a slávnostnému prežitiu tohto sviatočného dňa.
Okrem priameho prenosu slávnostnej sv. omše zo Šaštína, to boli viaceré programy, ktorými sa sústredila na postavu Božej Matky, Panny Márie. Osobitne by som sa chcel poďakovať Slovenskej televízií za výrobu a odvysielanie premiéry, nového, pôvodného, takmer 70 minútového dokumentu, Čierna madona. Tento hodnotný film poukazuje na úctu Loretánskej Panne Márii, ktorá bola aj v našich krajinách v minulosti veľmi živá, o čom svedčia mnohé zachované loretánske kaplnky a sú známe svedectvá, väčšinou len v ústnom podaní, o nadprirodzenej pomoci Panny Márie v živote jednotlivcov, rodín, obcí a miest, národov a Európy, osobitne pri kľúčovej bitke pri Viedni v roku 1683 a pri oslobodení Budína v roku 1686. Príbeh, ktorý je v dokumente hraný, o záchrane bratislavských sestier uršulínok pre Turkami, ktorý bol objavený v kláštornej kronike, bol zverejnený v tomto filme prvýkrát.
Film pripravili pracovníci RTVS, námet a scenár Mária Tobiášová, dramaturgia a strihová skladba Kristián Bezák, osvetlenie Zoltán Horváth, vedúci výrobného štábu Ján Jurga a Tatiana Javorková, kamera Igor Letrih, réžia a výber hudby Bernadeta Tokárová. Chcú poukázať v ňom na históriu mariánskej úcty a jej význam v kultúre a histórií Európy. Diváci sa v ňom dozvedia o dôvodoch úcty k Nazaretskému domčeku Panny Márie, v ktorom prežívala svoj život a o legende aj historických faktoch jeho prenesenia do talianskeho Loreta, kam smerujú ročne tisíce pútnikov. Bol natáčaný na viacerých miestach, v centre úcty k Loretánskej Panne Márií v talianskom Lorete, vo Viedni, Budapešti, Bratislave, Skalici a v Prahe. Historické udalosti sú prezentované cez významné maľby z európskych galérií, mapy a legendy sú stvárnené hranou formou. K divákom sa prihovárajú na slovo vzatí odborníci z odboru teológie, histórie, umenia ako ThDr. Gabriel Brendza, PhD. – cirkevný historik z RKCM BF UK v Bratislave, Dr. István Fazekas historik z univerzity Eotvosa Lóránda v Budapešti, Dr. Ildiko Fehér, PhD. – historička umenia z Maďarskej univerzity výtvarných umení v Budapešti, Univ. Prof. DDr. Rupert Kleber docent cirkevných dejín z Viedenskej univerzity, Ing. ThLic. Peter Mášik – mariológ z RKCM BF UK Bratislava, PhDr. Magdaléna Mrázová etnografka, historička SNM – Historické múzeum Bratislava, doc. PhDr. Ivan Mrva CSc. – historik, Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií Univerzita sv. Cyrila a Metoda Trnava, prof. PhDr. Ing. Jan Royt Ph.D., DrSc. historik umenia UK Praha, p. Giuseppe Santarelli OFM – riaditeľ Univerzálnej kongregácie svätého domu Loreto, p. Mag. Matthias Schlogl OSA – farár kostola augustiánov Viedeň a doc. ThDr. Vladimír Thurzo – morálny teológ, dekan RKCM BF UK Bratislava.
V závere dokumentu sú zábery z minuloročnej slávnosti Loretánskych dní v Skalici, kde bola v roku 2000 obnovená úcta k Loretánskej Panne Márií prenesením sochy loretánskej Panny Márie z kaplnky pri kostole Najsv. Trojice do farského kostola, kde sa konajú počas celého týždňa slávnostné sv. omše a pobožnosti a sú zakončené slávnostnou procesiou a uložením v Loretánskej kaplnke, kde si ju niekoľko verných uctieva modlitbou každodenne počas celého roka.
V Skalici bola loretánska kaplnka vybudovaná po príchode rehole karmelitánov pravdepodobne v roku 1702 pri kostole Najsv. Trojice a od vtedy bola Loretánska Panna Mária veľmi uctievaná o čom svedčia mnohé dary, ktoré jej boli venované, tiež sem prichádzali mnohí pútnici zo Slovenska i Moravy. Sochu Panny Márie z hruškového dreva vysokú 102 cm, od viedenského rezbára Jána Bendla daroval skalickým karmelitánom kardinál Kolonič. Po odchode karmelitánov zo Skalice počas reforiem cisára Jozefa II. v roku 1786 prevzali starostlivosť o kostol i loretánsku kaplnku Milosrdní bratia.
Podľa záznamov historika Antonína Konečného existuje povesť ktorú mu rozprávala jeho stará matka Barbora Hránková rod. Michalovičová, že keď si Turecké vojsko na mieste lokality dnešného Tureckého stola rozložilo tábor a chystali sa k útoku na mesto, zjavila si im čierna pani a varovala ich, aby od útoku upustili, lebo všetci zahynú. Ako to dopovedala nastala veľká tma a znovu sa vyjasnilo. Turci vraj boli týmto astronomickým javom natoľko vydesení, že od útoku upustili, rozhodli sa nechať mesto tak a odísť. Pred odchodom si zavolali deputáciu mestskej rady s tým, že patrónke, čo tak mesto chráni by radi venovali dar. Boli to vraj viac než pol metra vysoké voskovice a Turci chceli aby ich na jej počesť zapálili vo farskom kostole. Deputácia vraj počkala až Turci odišli a sviece zapálila na Tureckom stole. Sviece vraj začali s veľkým rachotom vybuchovať, pretože boli naplnené strelným prachom. Ak by boli zapálené v kostole tak by ho zničili. Až potom dali zhotoviť sochu Panny Márie v čiernej farbe, keď bolo mesto znovu v nebezpečenstve.
Ľudovít Košík