Chmelár: V EÚ máme politických väzňov, zrádzajú sa princípy demokracie. Je to podobné, ako keby v Uhorsku 19. storočia zatkli predsedu SNS a Matice slovenskej

Slovensko 19. októbra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Santi Palacios)

Eduard Chmelár sa opätovne vyjadril k téme katalánskej nezávislosti. Žiada slobodu pre zadržiavaných vodcov osamostatnenia a ich osud prirovnáva k situácii Slovákov počas útlakov Uhorska v 19. storočí.

Na svojom facebookovom profile uviedol, že Európska únia by sa mala hanbiť za to, čo sa aktuálne deje v Španielsku: “Únia dnes zrádza svoje základné princípy a hodnoty, ak sa mlčky prizerá na to, ako sa v Španielsku demontujú základy demokracie. Poviem to tak, aby tomu porozumeli všetci: v Európskej únii dnes máme politických väzňov, ku ktorým sa Brusel obrátil chrbtom. Od pondelka sú vo väzbe dvaja katalánski lídri stojaci na čele hnutí bojujúcich za nezávislosť krajiny: predseda Katalánskeho národného zhromaždenia Jordi Sánchez a predseda združenia Ómnium Cultural podporujúceho katalánsky jazyk a kultúru Jordi Cuixart. Šéf katalánskej polície Josep Lluis Trapero je v tej istej veci stíhaný na slobode, ale musel odovzdať cestovný pas. Všetci traja sú obvinení z podvracania spoločnosti a vzbury voči štátnej moci.”

“Niečo také považujem v demokratickej Európe 21. storočia za nemysliteľné. Je to niečo podobné, ako keby v Uhorsku 19. storočia zatkli predsedu Slovenskej národnej strany a predsedu Matice slovenskej za podvratnú činnosť,” upozornil.

“Šermovať v tejto chvíli porušením španielskej ústavy je maximálne trápne, lebo ak ústavný súd konštatoval, že konanie katalánskych lídrov odporuje „nerozlučnej jednote španielskeho národa“, je to mizerná ústava a práve my, ktorí sme si prešli strastiplným historickým zápasom za vlastnú identitu, by sme to mali chápať. Správanie Európskej komisie je hanebné. Keď španielska polícia brutálne mlátila pokojných katalánskych občanov iba za to, že chceli voliť (čo aj medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch označila za neakceptovateľné a neprimerané použitie hrubej sily), Brusel toto správanie odmietol odsúdiť a zbabelo sa vykrúcal, že je to vnútorná záležitosť Španielska. O pár dní na to už však neváhal vyzvať Kataláncov, aby dodržiavali španielsku ústavu – to už nie je zasahovanie do vnútorných záležitostí Španielska?” pýta sa Chmelár.

Ďalej dodáva, že v súčasnom vedení katalánskych snáh o osamostatnenie nie sú extrémisti a nacionalisti, ale naopak, sú naklonení Európskej únii viac ako akákoľvek iná autonómna oblasť Španielska. “Ich zápas za nezávislosť je existenčný, pretože od roku 2010 všetky kroky, ktoré proti nim Madrid podnikol, boli vyslovene nepriateľské a likvidačné – od zrušenia 14 článkov katalánskeho autonómneho štatútu, cez provokatívne rozhodnutie španielskeho ústavného súdu, že Katalánci nie sú národ až po zákaz katalánčiny v španielskom parlamente. Práve tieto nepriateľské kroky spojené s mocenskou aroganciou a neústupčivosťou sú výsledkom súčasnej vlny katalánskeho hnutia za nezávislosť.

“Väčšina slovenských občanov má absolútne skreslené (alebo dokonca žiadne) informácie o tom, čo sa tam deje, lebo agentúry preberajú informácie len zo španielskych zdrojov. Aj tí z nás, ktorí čítame a hovoríme po španielsky, máme len veľmi obmedzený prístup ku katalánskym informačným zdrojom (keďže ani ja po katalánsky neviem, odporúčam všetkým, ktorí sa chcú dostať k autentickým informáciám, sledovať anglický server Catalan News),” upozorňuje.

Politický analytik sa domnieva, že súčasná situácia v Španielsku je mimoriadne vážna. “Španielska armáda je v stave pohotovosti a podľa viacerých generálov čaká len na pokyn vlády zasiahnuť a rozpustiť autonómiu. Zasiahnuť v tomto prípade znamená nielen obsadiť úrady, ale aj zničiť ozbrojený odpor 17 000 príslušníkov katalánskej polície, ktorí sú pripravení brániť katalánsku autonómiu. Ani radoví občania sa nechcú nečinne prizerať. Študenti a profesori vysokých škôl včera (17.10. – pozn. red.) zorganizovali 200-tisícovú demonštráciu v Barcelone, ktorej ústrednou zjednocovacou požiadavkou bolo „oslobodenie politických väzňov“. Prívrženci nezávislosti i jednoty Španielska spoločne skandovali „Slobodu! Slobodu!“ Keď hovorca vládnucej Ľudovej strany Pablo Casada prirovnal katalánskeho premiéra Puigdemonta „k buričovi, ktorý pred 83 rokmi vyhlásil katalánsku nezávislosť“, tu tomu nikto nerozumel, ale v Katalánsku to vyvolalo obrovskú búrku nevôle a protestov. Prečo? Ten „burič“ bol totiž bývalý katalánsky prezident a národný hrdina Lluís Companys, ktorého nechal fašistický diktátor Francisco Franco v roku 1940 popraviť za „porušovanie ústavného poriadku“. Tá historická narážka, o čo v dnešnej katalánskej kríze ide, tam bola úplne jasná a Katalánci to takto aj pochopili. Väčšina členov katalánskeho parlamentu už žiada Carlesa Puigdemonta, aby za tejto situácie bezodkladne vyhlásil nezávislosť, lebo podľa nich môže „rozpútanému útlaku“ čeliť už len ustanovená Katalánska republika a vypovedanie poslušnosti monarchii.”

“Španielska vláda predĺžila ultimátum do zajtra, 10.00 hod. a zdá sa, že už nie je ochotná ďalej čakať. Puigdemont je v nezávideniahodnej situácii. Ak vyhlási nezávislosť, Katalánsko sa nevyhne vojenskému prevratu. Ak ustúpi, rozpadne sa mu vláda a nevyhne sa predčasným voľbám. Tie by mu síce za súčasnej situácie mali teoreticky priniesť posilnenie mocenskej pozície, ale obavy z toho, o čo tu ide, vyjadril dnes (18.10. – pozn. red.) v Bruseli šéf katalánskej diplomacie Raül Romeva: všetci katalánski lídri môžu nakoniec skončiť vo väzení,” vysvetlil.

Nakoniec Chmelár vyzval Slovákov k väčšeiemu pochopeniu neľahkej situácie dnešného Katalánska: “Som roztrpčený z toho, že okrem belgického premiéra postup Madridu neodsúdil žiaden z európskych lídrov. Som rozčarovaný, že mlčia všetci naši najvyšší ústavní činitelia. Nemala by byť toto situácia, ktorá by nám vzhľadom na naše historické skúsenosti mala veliť zastať sa práva národa na sebaurčenie? Nemusíme podporiť katalánsku nezávislosť – to nikto neočakáva – ale ako to, že ani prezident, ani premiér, ani predseda NR SR (keď už nie ako šéf parlamentu, tak aspoň ako líder Slovenskej národnej strany) nie sú schopní odsúdiť zatknutie vodcov hnutia za nezávislosť? Obrana takýchto politických väzňov by mala byť povinnou výbavou, tradíciou a doktrínou nášho štátu. Inak nás náš historický zápas za národnú a štátnu nezávislosť nič nenaučil. Pritom na sebaurčovacie snahy katalánskeho národa sa naši predstavitelia v moderných dejinách pozerali vždy s určitými sympatiami”

“Martinské Národné noviny prinášali už v 19. storočí sporadické správy o boji Kataláncov za svoje práva. Prvým politikom, ktorý sa o ich skúsenosti zaujímal systematicky, bol (stále nedocenený) Emil Stodola. Jeden z iniciátorov obnovenia Slovenskej národnej rady predniesol na zhromaždení v Martine 30. októbra 1918 vlastný návrh Deklarácie slovenského národa, ktorá predpokladala vytvorenie slovenskej samosprávy. Tento návrh bol čechoslovakistickou časťou SNR odmietnutý, ale vo svojich pamätiach z roku 1931 Stodola priznal, že sa inšpiroval katalánskou samosprávou z roku 1913. Stodola s obdivom sledoval „rastúce národné povedomie Katalánska“, ktoré bolo vtedy na vyššej úrovni ako naše. Dnes, keď je Slovensko ďalej, by sme mohli prejaviť aspoň vyššie porozumenie a citlivosť pre napĺňanie práv Kataláncov. A najmä: kategoricky odmietnuť kriminalizovanie katalánskych vlastencov,” dodal na záver Eduard Chmelár.