Chmelár: Beblavý by mohol založiť stranu predsedov strán s názvom Orloj

Bratislava 23. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto: Eduard Chmelár Facebook)

Na Slovensku nie je dostatok voličov na to, aby sa do parlamentu dostali tri liberálne strany, SaS, strana Progresívneho Slovenska, aj strana poslancov okolo Miroslava Beblavého. Rozhodnutie poslancov okolo Miroslava Beblavého založiť v priebehu roka novú stranu a nečakať na dohodu s iniciatívou Progresívne Slovensko je preto kontraproduktívne a hrá skôr v prospech vlády Roberta Fica. V diskusii na Tablet.tv sa na tom zhodol politický analytik Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.

„Avízo o založení novej strany v priebehu tohto roka je čudný prvok. Lebo keď mám založenú stranu, oznámim, že ju mám. Takto dopredu… Richard Rybníček to urobil naopak, ten už má aj názov, akurát, že mu chýbajú straníci a voliči. Uvidíme, či založia aj túto stranu. Urobili dobre Robertovi Ficovi, jemu voličov nezoberú. A len mu vyhovuje, keď sa pravicové strany množia delením,“ povedal Hrabko.

„Ja by som týmto všetkým stranám navrhoval, aby si založili stranu predsedov politických strán, mohla by sa volať Orloj. Menili by sa ako pandrláci na orloji a každý by mohol byť chvíľu predsedom. A niekto aj superpredseda,“ reagoval Chmelár.

Podľa Hrabka je avízo poslancov okolo Beblavého okrem iného dôsledkom rozhodnutia prezidenta Andreja Kisku vylúčiť aj do budúcnosti možnosť zapojiť sa do straníckej politiky. „Podľa mňa urobil pochopiteľnú a správnu vec. Prezident Kiska zatiaľ podporu má a podľa mňa bude kandidovať na post prezidenta znova. Uvidíme, akí budú protikandidáti, šancu, samozrejme, má, a dosť vysokú,“ poznamenal.

„Naozaj boli informácie, že prezident vážne zvažuje postaviť sa na čelo politickej strany. Zvažoval to z viacerých dôvodov, ale hlavný bol, že sa v prezidentskom paláci v podstate nudí. Nemá žiadne právomoci. Jeho pôvodný zámer, ako vstúpiť, bol podobný ako Procházkov, nabrať percentá, postaviť politickú stranu… Ale podarilo sa mu dostať až do prezidentského paláca. A aktuálne vyhlásenie? Podľa kuloárnych informácií jeho manželka nikdy nesúhlasila s tým, aby išiel do politiky,“ doplnil Hrabka Chmelár.

Obaja analytici komentovali aj nadchádzajúce parlamentné voľby vo Veľkej Británii a prebiehajúce prezidentské voľby vo Francúzsku. „Tam naozaj pôjde, naozaj, o všetko, o bytie či nebytie Európskej únie. Je to o to dramatickejšie, že sa to na poslednú chvíľu komplikovalo a pôvodní favoriti to už nemajú také jasné. Čoraz viac sa hovorí dokonca o kombinácii Le Penová – Mélenchon. To by bolo asi najkomplikovanejšie, lebo obaja chcú referendum o Európskej únii,“ upozornil Chmelár. Za skutočné nebezpečenstvo pre Úniu však považuje kandidátku krajnej pravice Marine Le Penovú.

„Mayová využila situáciu, keď je Konzervatívna strana na vrchole podpory a labouristi na voľby pripravení nie sú,“ poznamenal na margo britských volieb Chmelár. „Z politického hľadiska ide o posilnenie vlastnej strany, z demokratického o to, aby získala mandát od voličov. Doteraz ho nemá. Z oboch hľadísk to bolo rozumné rozhodnutie, aj keď voliči sú nevyspytateľní,“ dodal Hrabko.

Na margo utorkovej (18.4.) demonštrácie študentov proti korupcii povedal, že ju nie je možné porovnávať s akciami SaS a OĽaNO z minulého leta. „To by sme porovnávali neporovnateľné. Pred Bonaparte to bola akcia politických strán, ani sa s tým netajili.

Vtedy bolo úspechom skôr to, že to vydržali robiť celé leto. Toto bola zatiaľ jednorazová akcia,“ povedal. Požiadavky demonštrantov na odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, policajného prezidenta Tibora Gašpara a ďalších považuje za nerealistické.

„Požiadavky, ktoré vzniesli, sú rýdzo politické. Inak sa to označiť nedá. Realistické podľa mňa neboli. Odovzdali ich na Úrade vlády, takže sa dostali do rúk premiérovi. Politické strany sa podľa mňa k demonštrácii postavili správne, nezosmiešňovali ju, ani nevyzdvihovali, ale reagovať na tie politické požiadavky tak, ako by si predstavovali organizátori, samozrejme nebudú,“ povedal Hrabko.

„Vnímať tento protest ako apolitický, je úsmevné. Vláda to nemohla pochopiť inak, ako protivládny protest. Je jedno, že tam nevystupovali politici – mimochodom, to nie je celkom pravda, bol tam kandidát na bratislavského primátora, kandidát na nitrianskeho župana… Ale hlavne, Slovensko je rozdelené a ak vidíte, že príde Hvorecký, Stanke, Kaščák, stále tí istí ľudia… Nedokáže to spoločnosť spojiť tak, ako napríklad odpor voči Mečiarovým amnestiám,“ doplnil Hrabka Chmelár.

Na margo aktuálneho sporu ohľadom toho, či líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič v minulosti spáchal alebo nespáchal trestný čin, ktorý je dnes už premlčaný, Hrabko poznamenal, že zatiaľ sa ako hlavným dôsledkom ukazuje to, že túto skutočnosť budú vládni poslanci Matovičovi opakovane vyhadzovať na oči.

„Igor Matovič sa dostal do pasce, v ktorej je čiastočne nevinne, ale čiastočne už musí prevziať zodpovednosť. Minimálne politickú,“ povedal Chmelár. „Matovič mal svetlé chvíľky, kedy vedel zasiahnuť vládnu moc na citlivom mieste. A vládna moc celkom účelovo vyrobila Matovičovi imidž šaša, ktorého netreba brať vážne. A on akoby tú hodenú rukavicu zobral a začal sa správať ako šašo. Jeho každodenné tlačovky v parlamente, kde už ani niekedy nejde o nejakú zásadnú vec, spôsobili, že je sám obeťou vlastnej sebaštylizácie. Ak chce byť dôveryhodným politikom aspoň pre svoju voličskú základňu, nemôže dlhodobo popierať vlastné zlyhania,“ povedal Chmelár s tým, že nejde o právnu, ale morálnu otázku.

Komentoval aj dôsledky tureckého referenda, v ktorom si prezident Erdogan posilnil právomoci tak, že krajina prešla z parlamentného na prezidentský systém. „Nie je pravda, že je to bežný prezidentský systém. Také právomoci nemá francúzsky ani americký prezident, ani nikto v demokratickom svete. Európa si kupuje čas nemorálnou dohodou s Tureckom,“ konštatoval Chmelár. Vzhľadom na strategicky význam Turecka podľa neho zlyhávajú vo svojich reakciách mocnosti od USA, Ruska, až po Európsku úniu. „Hrejeme si hada na prsiach,“ povedal Chmelár.