„Chalupársky sused“ Vladimíra Putina – Vladimír Jakunin chce vytvoriť opozíciu súčasnému cez mainstream podávanému jedinému “pravdivému” názoru

Viedeň 10. marca 2016 (HSP/Foto: TASR-Milan Kapusta)

Dlhoročný priateľ ruského prezidenta, jeho „chalupársky sused“, vysoký štátny úradník, diplomat a verejný činiteľ Vladimír Jakunin poskytol rozhovor rakúskemu Die Presse a porozprával o aktuálnych medzinárodných otázkach

Vladimír Jakunin (67 rokov) pracoval vo vysokých štátnych funkciách. V ostatných rokoch bol vo funkcii zástupcu ministra dopravy Ruska a bol prezidentom štátnej spoločnosti Ruské železnice (rok 2005 – 2015). Napriek tomu, že vlani v lete z nie celkom jasných dôvodov odišiel zo svojej funkcie, s ruským prezidentom má aj naďalej dobré vzťahy a často ho navštevuje. V súčasnosti tento skúsený funkcionár a diplomat mieni vytvoriť transnacionálnu (nadnárodnú) expertnú skupinu, ktorá by mala eliminovať monopol Spojených štátov na „celosvetový názor“ a prezentovať aj iné postoje – ako európskych štátov, tak aj pozíciu Ruska.

Redaktor rakúskeho Die Presse Eduard Steiner s Vladimírom Jakuninom, ktorý sa,  mimochodom, nachádza na americkom sankčnom zozname, stretol v Berlíne a porozprával o aktuálnom dianí vo svete, o viacerých komplikovaných problémoch a spôsoboch ich riešenia. Tento rozhovor ponúkame aj našim čitateľom.

Aktivity Ruska na Západe svedčia o tom, že Moskva mieni zmeniť existujúcu medzinárodnú situáciu. Prečo vám nevyhovuje súčasný poriadok?

Bohužiaľ, na Západe si myslia, že v súčasnosti existuje iba jediný zdroj pravdy – a ten sa podľa nich nachádza vo Washingtone. Celá ideológia meinstreamu spočíva v tom, aby niekto presne podelil všetkých na dobrých a zlých. Našim cieľom je to, aby sme zjednotili pozície západných a ruských odborníkov a spoločne hľadali pravdu. Mala by vzniknúť skupina expertov alebo medzinárodné analytické centrum na základe Svetového verejného fóra vo Viedni, aby riešila všetky komplikované konflikty vo svete. Navštívil som Čínu, kde sme rokovali s čínskymi odborníkmi a podporili túto našu myšlienku. Sme presvedčení, že svet, v ktorom prevláda jediný názor, je veľmi krehký a môže sa stať obeťou chýb, pretože chýbajú prostriedky na ich nápravu.

Tieto vaše iniciatívy schvaľuje Kremeľ?
Samozrejme, sme o tom diskutovali na najvyššej úrovni. Na tieto aktivity som sa nikdy nesnažil získať finančné prostriedky. Hlavné je to, že nám rozumejú a v Kremli nik nevystupuje proti.

Vladimír Putin sa nachádza takpovediac v obkľúčení dvoch táborov – takzvaných liberálov a prívržencov „tvrdej ruky“. Je pravda, že v súčasnosti prívrženci tohto tvrdého kurzu majú navrch?

Predpoklad, že existujú iba dve tieto skupiny a že hranice medzi nimi sú veľmi presné, nie je celkom správny. Mnohí sa potom čudujú, že tí, ktorí seba považujú za liberálov, v otázkach demokracie alebo súkromného majetku zastávajú oveľa razantnejšie pozície, ako takzvaní prívrženci „tvrdej ruky“. Myslím si, že v Rusku sa sotva nájde štátny úradník, ktorý povie, že všetko, čo sme urobili v Sýrii, postačí a je to strop. Všetci vieme, že cieľom islamistov je Európa – a ďalším cieľom bezpochyby bude Rusko.

Je nejako spojená ochota Ruska spolupracovať v otázke Sýrie s tým, že Rusko sa domnieva, že potom Západ bude ústretovejší k Rusku v otázke konfliktu na Ukrajine?

Nie. V každom prípade nie priamo. V psychologickom zmysle však je v tom logika: ak nájdeme kompromis v jednej otázke, nič nebráni tomu, aby sme našli kompromis aj v druhej. Môžeme pokračovať v riešení viacerých konfliktných otázok.

V Európe je dostatok prívržencov tvrdej politiky sankcií – napríklad, nová poľská vláda. Niektorí spojenci v NATO si žiadajú vykonať tvrdšie opatrenia, napríklad, poslať vojská do Poľska a pobaltských krajín.

Pozrite sa. Sami ste tieto krajiny pozvali do EÚ a NATO. Takže teraz to nemusíme riešiť my, ale vy – práve vy sa musíte sami seba opýtať, čo s nimi treba robiť. Čo, napríklad, treba robiť s tými, ktorí zostreľujú ruské lietadlá bojujúce proti teroristom.

Neboli to prehnané reakcie, keď Rusko v okamihu pretrhlo celú hospodársku spoluprácu s Tureckom po incidente s ruským lietadlom?

Nešťastné náhody sa môžu stať hocikde a hocikedy. Ale toto nebola náhoda. Preto Rusko všetky svoje kroky konzultuje s USA, aby sme sa vyvarovali podobným incidentom, ako v Sýrii. Uvidíme, či to postačí, ak podobné rokovania vedieme zatiaľ iba s jednou členskou krajinou NATO. Ruské lietadlo sa v tureckom vzdušnom priestore nachádzalo maximálne 17 sekúnd – ak vôbec tam bolo. Ale v každom prípade bolo zostrelené v sýrskom vzdušnom priestore. Rusko potom 3 dni čakalo na reakciu Turecka. Prvý deň Turecko nepredložilo žiadne vysvetlenia, druhý deň odzneli nejaké nesúvislé slová o sústrasti, ktoré však tretí deň turecké vedenie vzalo späť. Všetko je to psychologicky nenormálne…

Mohlo by v tejto otázke napomôcť rusko-turecké stretnutie na úrovni prezidentov dvoch krajín?
Samozrejme, politika má svoje pravidla hry. Ale ja osobne by som nikdy nepodal ruku tomu, kto ma udrel od chrbta.

Toto však protirečí kresťanským ideálom, ktorých sa demonštratívne pridržiavate v iných prípadoch…

Je mi ľúto. Samozrejme všetci poznáme to čisto kresťanské pravidlo: ak udreli po líci, nastav druhé líce. Ale toto je iný prípad – a nie je nič horšie, ako díka od chrbta.

V tomto prípade sa NATO zachovalo veľmi zdržanlivo…

Tento čin Turecka zapríčinil väčšiu konfrontáciu Ruska a NATO. Je to oveľa nebezpečnejší precedens, ako iba konflikt medzi Ruskom a Tureckom. Tento konflikt sa dá vyriešiť iba za účasti aj ostatných členských štátov NATO.

Dá sa označiť za krok vpred vo vzťahu Ruska a Západu to, že francúzsky prezident hneď po teroristických útokoch navštívil Vladimíra Putina a vyzval ho na spoluprácu?

Bol to veľmi dôležitý krok. Nejde dokonca o slovnú, mediálnu alebo analytickú interpretáciu. Dôležitým bol samotný fakt, samotný krok francúzskeho prezidenta.

Zatiaľ Západ a Rusko nemajú rovnaký pohľad na budúcnosť sýrskeho prezidenta.

V ruskej, presnejšie sovietskej histórii sme už urobili raz chybu, keď sme si zaumienili zmeniť režim v cudzom štáte. Bol to Afganistan. Američania podobné chyby robia dosť často: Vietnam, Kórea, Líbya, Juhoslávia, Irak, Sýria a pod. Je už na čase, aby sme odstavili na bok ideológiu a boli viac pragmatickejšími. No len si predstavte. Keby sa zajtra niečo stalo Asadovi – kto potom uchopí moc v Sýrii? Prečo niekde vznikla idea odstaviť alebo odstrániť predovšetkým prezidenta? Podčiarkujem, nejde o konkrétneho človeka, ale o funkciu. A čo bude potom? V prípade Sýrie tam nezostane nik, kto bude bojovať proti rozširovaniu islamského štátu.

Mohlo by Rusko zaujať viac diplomatickejšiu pozíciu v otázke Sýrie, ak by Západ zjemnil sankcie voči Rusku?

Nemyslím si. Vladimír Putin viackrát vyhlásil, že iba samotný sýrsky ľud musí rozhodnúť, kto sa má stať sýrskym prezidentom. Nemá to nič spoločné so sankciami.

Spomínali ste, že všetko treba korigovať. Týka sa to aj Ruska, kde, ako sa zdá, jeden človek rozhoduje o všetkom a preto aj nebezpečenstvo chybného rozhodnutia je vyššie. Kto alebo čo je korigujúcou silou pre Putina, keď je opozícia tak slabá?

Je to pravda. Nevidím žiadnu rovnocennú intelektuálnu osobu v radoch súčasnej ruskej opozície. Všetci opoziční lídri sú zjavne pod intelektuálnou úrovňou Putina. Problém je v inom. Nemáme príliš odlišné názory vo vedení krajiny a v opozícii. Máme odlišné názory v rôznych štátnych štruktúrach.

Môžete si spomenúť na nejaké rozhodnutie Putina, keď ste si povedali: preboha, starý kamarát, čo si to urobil, prečo?

Ale áno, ale bolo to iba v rámci mojej profesionálnej činnosti. Napríklad, taký paradox: často som videl, ako si Putin najprv vypočuje opozíciu a potom príjme rozhodnutie. Mal som obavy, aby neurobil chybu…

Čo bolo treba urobiť ako prvé, aby ruské hospodárstvo v tomto roku neupadlo do recesie?

Naši experti hovoria, že spomalený vývoj bude pokračovať do polovice tohto roka. Treba rozvíjať nové sektory ekonomiky, ktorým predtým nevenovali dostatočnú pozornosť. V období krízy sú mimoriadne dôležité štátne dotácie. Výška tých dotácií by mohla byť aj väčšia. Toto sa však netýka iba Ruska, ale aj Európy. A preto si myslím, že Európa a Rusko by mali viac spolupracovať, aby si navzájom pomohli čo najskôr dostať sa z krízy.

Teda treba zjemniť sankcie?

Samozrejme, ale v prvom rade to závisí od vedenia EÚ. Vy ste na ťahu. Európska únia zaviedla sankcie ako prvá, preto ako prvá by ich mala zrušiť.

Moskva však zaviedla sankcie voči Ukrajine a Turecku.

Samozrejme, nás to neteší. Ale niekto musí zastaviť panujúce bláznovstvo. Nie je tajomstvom, že do tohto konfliktu je zamiešaná aj tretia strana, ale práve tá tretia strana vyvolala tieto hádky. Stačilo, hovoríme, stačilo! Treba zastaviť toto bláznovstvo. Mali by sme to urobiť spoločne, ak na to iní nemajú rozum – ale Európa a Rusko by to mali spolu dokázať.

Eugen Rusnák