CETA: Dôvody, pre ktoré Valónsko odmieta dohodu s Kanadou

Brusel/Štrasburg 25. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alik Keplicz)

Dohodu o voľnom obchode s Kanadou (CETA) síce podporili všetky členské štáty Únie, ale napokon ju zablokovalo belgické Valónsko

Dôvodov a príčin je viacero. Valóni majú faktické námietky voči CETA, sťažujú sa na to, že nemali dostatok času na posúdenie ústupkov zo strany EÚ i Kanady, a blokovanie dohody má zrejme aj vnútropolitický rozmer.

Obava z arbitráží a ochrana domáceho trhu

Valónsku na CETA najviac prekáža, že investorom umožňuje zažalovať štáty v prípade, že by prijali zákony na ochranu občanov a životného prostredia, ktoré by poškodzovali ekonomické záujmy investorov. Výsledkom medzinárodnej arbitráže by teoreticky mohli byť veľké finančné sankcie.
“Žiadame právne záruky, že v prípade sporu medzi nadnárodnou spoločnosťou a štátom budú rešpektované štátne práva na reguláciu a ochranu verejného sektora a istôt v sociálnej aj environmentálnej oblasti,” cituje valónskeho premiéra Paula Magnetta francúzsky denník Le Figaro.

Európska komisia (EK) na to zareagovala v nedeľu návrhom deklarácie, ktorý podobné žaloby znemožňuje. Podľa návrhu EK by mal riešenie týchto sporov mať na starosti stály súd, 15 sudcov by do neho menovala spoločne Únia a Kanada.

Valónsko tiež kritizovalo, že CETA umožňuje Kanade v oblasti poľnohospodárstva jednostranne obmedziť dovoz tovarov z EÚ, ale naopak Únii to nepovoľuje. Valónski poslanci žiadali o väčšiu ochranu pre miestne firmy obávajúc sa konkurencie z Kanady. Boja sa aj nadnárodných firiem sídliacich v Kanade, ktoré by podľa nich výhody plynúce z CETA mohli zneužiť vo svoj prospech na úkor valónskych podnikateľov.

Magnette v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde uviedol, že Kanada je síce omnoho menšia ako EÚ, ale keby sústredila vývoz nejakého tovaru do konkrétneho regiónu alebo štátu, môže tam ohroziť celé výrobné odvetvia. V skratke, Valóni majú strach, že konkurencia z Kanady ich môže pripraviť o prácu.

Valóni tvrdia, že CETA je modelová dohoda, na základe ktorej bude pripravená dohoda o voľnom obchode s USA (TTIP), alebo obdobná dohoda s Japonskom. Preto žiadajú čo najdôkladnejšie vyjasnenie všetkých sporných bodov a detailov CETA.

Environmentálni aktivisti a poľnohospodári napriek ubezpečeniam EK varovali, že dohoda môže priniesť zhoršenie potravinárskych a ekologických noriem. Na európsky trh by sa podľa nich mohlo dostať mäso s vysokou hladinou hormónov. Tieto podozrenia vyvrátila EÚ s tvrdením, že štandardy v potravinárstve zostanú zachované.

Neprijateľné ultimáta; viac času na preštudovanie dokumentov

Magnette v pondelok ohlásil, že za súčasných podmienok Valónsko nemôže dohodu CETA podporiť. Dnes zopakoval, že nebude tolerovať ďalšie ultimáta a pohrozil, že v prípade nátlaku ukončí rokovania.

Viackrát skonštatoval, že Valónsko potrebuje viac času na preštudovanie dokumentov a ústupkov, ktoré sa im v ostatných dvoch týždňoch podarilo vyrokovať. Na právnu analýzu dokumentov by podľa neho bolo treba niekoľko týždňov.

Podobne sa vyjadril aj predseda valónskeho parlamentu André Antoine. Ten navyše žiada, aby sa výsledky ostatných rokovaní stali oficiálnymi textami, čím by nadobudli právnu silu.

Valónsky premiér odmieta obvinenia, že s pripomienkami k dohode prišiel na poslednú chvíľu. Minulý týždeň vyhlásil, že Valónsko svoje pripomienky doručilo EK už pred rokom, ale tá sa nimi začala zaoberať až 4. októbra tohto roka.

Vnútropolitické pozadie valónskeho rozhodnutia

Federálna vláda v Belgicku podporila dohodu CETA, ale valónsky regionálny parlament ju pred dvoma týždňami zablokoval, proti dohode sa vyjadril aj parlament zastupujúci frankofónnych obyvateľov žijúcich vo Valónsku a v Bruseli. Na základe belgického ústavného systému potrebuje federálna vláda na podpis dohody súhlas všetkých regionálnych parlamentov.

Podľa belgických politických komentátorov môže mať valónsky nesúhlas čisto politický rozmer. Vo Valónsku je pri moci socialistická strana a dohodu CETA odmietli práve strany na ľavej strane politického spektra. Na federálnej úrovni je socialistická strana naproti tomu v opozícii, pri moci je koalícia liberálov, kresťanských demokratov a nacionalistov.

Kým do roku 2014 stál líder belgických socialistov Elio di Rupo na čele federálnej vlády, teraz je socialistická strana v kríze, akú dávno nezažila, uviedol denník La Libre. Podľa denníka je možné, že sa socialisti snažia získavať politické body na odmietaní dohody, lebo tento názor zastáva veľká časť frankofónnej populácie Belgicka.

Opodstatnenosti tohto názoru nahráva fakt, že hoci frankofónni socialisti teraz podpis dohody blokujú, práve počas mandátu predošlej federálnej vlády, ktorú sami riadili, sa zúčastňovali na rokovaniach týkajúcich sa CETA. Komentátor La Libre Corentin de Salle upozornil, že väčšina európskych socialistických strán na rozdiel od tej belgickej dohodu CETA podporuje.

V nedávnom prieskume spoločnosti iVOX pre belgické rádio RTL vyjadrilo viac ako 72 percent frankofónnych respondentov podporu valónskemu premiérovi Paulovi Magnettovi v jeho odmietavom postoji proti CETA.