Česká republika bude bojovať o titul ruského plynového uzla v Európe

Praha 12. septembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

Česká republika môže prekonať Ukrajinu a Poľsko ako energetický uzol pre strednú Európu. Česi hľadajú dvojitú stratégiu v komplexnom geopolitickom prostredí

Česká republika sa chce stať centrom ruského zemného plynu v EÚ. Praha vidí dobré vyhliadky na tento projekt, pretože doprava cez Ukrajinu je neistá. Neistota je geopolitická – nikto v súčasnosti nemôže povedať, či je konflikt na východe taký uvoľnený, ako európski politici dúfajú. Ešte vážnejšie sú problémy, ktoré má Ukrajina s chorou infraštruktúrou. Ukrajinský minister energetiky pred niekoľkými dňami varoval, že potrubie je v takom zlom stave, že nie je jasné, či Ukrajina bude v roku 2019 schopná zabezpečiť bezpečnosť dopravy plynu. Rusko by chcelo zabrániť prerušeniu prepravy. EÚ je hlavným trhom štátneho podniku Gazprom. Rusi sa po prvýkrát musia zaoberať možnou konkurenciou: USA chcú dodať Európe skvapalnený plyn (LNG). Prvým partnerom USA je Poľsko. Poliaci sa spoliehajú na LNG a dohodli sa na komplexnej spolupráci s USA, informuje nemecký portál Deutsche Wirtschafts Nachrichten.

V tejto situácii môže dôležitú úlohu zohrávať Česká republika. Poľsko sa tiež usiluje o úlohu hlavného energetického centra Európy, no obracajú sa na západ a na LNG. Z tohto hľadiska však Varšava konkuruje Berlínu a naopak, Praha môže nadviazať spoluprácu s Nemcami a uzavrieť s nimi zvláštnu alianciu, vysvetľuje autor.

Keď USA sprísnili protiruské sankcie tlakom na európskych investorov zapojených do realizácie projektu Nord Stream 2 (Severný prúd), nepriamo ovplyvnili český energetický trh. Česko leží v samom srdci Európy a rozšírenie plynovodu prebiehajúceho cez Baltické more iba posilní jeho pozíciu a tiež otvorí nové možnosti, najmä tranzitu modrého paliva zo severu Nemecka do krajín západnej a stredovýchodnej Európy.

Zdá sa, že v tomto kontexte by mali české orgány otvorene konať v súvislosti s realizáciou projektu Severného prúdu 2. Žiadne vládne vyhlásenia z Prahy o sprísnení protiruských sankcií však ešte neprišli. Jediným momentom, podľa ktorého je možné posúdiť postoj českých orgánov, je odmietnutie podpísať protestný list bývalého ministra hospodárstva SR Vazila Hudáka. V ňom bolo uvedené, že rozšírenie Severného prúdu povedie k zhoršeniu situácie na Ukrajine. Táto iniciatíva bola podporená Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Maďarskom a Rumunskom. Jan Mládek, český kolega Hudáka, však usúdil, že táto formulácia je príliš tvrdá a odmietol podpísať dokument.

Česi nemôžu otvorene stáť na strane Nemecka a Rakúska za realizáciu projektu Nord Stream 2 kvôli politickým vzťahom so Slovenskom a Ukrajinou, vysvetľuje autor článku. Koniec koncov, rozšírenie potrubia ovplyvní ich finančné záujmy. Prostredníctvom tranzitu ruského modrého paliva Kyjev každoročne zarobí asi dve miliardy dolárov a Bratislava 400 miliónov eur.

Za posledné dva roky sa postoj Slovenska v otázke stavby Severného prúdu 2 citeľne zmiernil, uvádza denník. Miestne orgány zrejme dospeli k záveru, že Nemci v akomkoľvek prípade majú v úmysle realizáciu tohto projektu a že pre Slovákov bude praktickejšie z neho vyťažiť výhody, než Nemcom hádzať polená pod nohy.

Česi hodnotia aj situáciu z pragmatického hľadiska. Plyn prichádzajúci cez Baltské more je pre Nemecko o 40 % lacnejší. Zároveň ruský Gazprom garantuje dodávky v objeme, ktorý uspokojuje energetické potreby Nemecka a ďalších krajín. Nízke ceny za modré palivo sú koniec koncov dobré pre všetkých.