Černobyľ: neoficiálna verzia katastrofy

Černobyľ 29. júna 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Tento deň stále nenecháva pokojne spať vedcov, ktorí sa podieľali na vyriešenie príčin černobyľskej katastrofy. 26. apríla 1986 došlo ku tragédii, ktorej príčiny sa vykladali rôzne, ale nikdy nebolo ani jedno vysvetlenie dokázané, ak vezmeme do úvahy celý obraz skazy.

Mnoho likvidátorov teraz hovorí: “Nemôžete sa ani pokúšať tvrdiť, čo sa stalo v Černobyle, ak ste nevideli zničený reaktor na vlastné oči.”

Existuje samozrejme oficiálna verzia, prečo došlo k výbuchu 4. reaktora, pretože v opačnom prípade by museli povedať: “Vôbec nevieme, čo sa v Černobyle stalo.”

V súčasnosti existujú dve oficiálne verzie (už to je divné, prečo dve?), ktoré v skutočnosti nič nevysvetľujú, len konštatujú, čo sa stalo. V oboch verziách sa zdôrazňuje hrubé porušenie pravidiel prevádzky jadrových elektrární, ktoré sú v prvej verzii: pri vykonaní pokusu (skúška režimu “dobehu rotora turbogenerátora” ako dodatočný systém núdzového zásobovania) za akúkoľvek cenu, nehľadiac na zmenu stavu reaktora; vyvedenie z prevádzky fungujúcich technologických ochrán, ktoré by jednoducho zastavili reaktor ešte predtým, než sa dostal do nebezpečného režimu; zatajovanie rozsahu havárie vedením Černobyľskej jadrovej elektrárne v prvých dňoch.

V druhom prípade (správa INSAG-7, skrátene: International Nuclear Safety Advisory Group) sa ukazovalo na mnohé chyby v prevádzke reaktora.

A nikde nie je detailne uvedené, čo sa v skutočnosti 26. apríla 1986 na Černobyľskej jadrovej elektrárni stalo. Verzie sa nezhodujú dokonca ani v tom, ku koľkým došlo výbuchom. Jeden, dva, niekoľko? Jasné je jedno, že za niekoľko sekúnd bol reaktor úplne zničený. Tiež nie je nikde uvedené, že zmizlo skoro 200 ton uránu, na stenách reaktora zostala farba, vzniklo “divné žiarenie” v podobe svietiaceho stĺpu.

Vedúci smeny stanice B. Rogožkin to opísal takto:

“V noci 26. apríla 1986 som pozoroval svietiaci stĺp z šachty reaktora, pravidelnej valcovitej formy s priemerom 20 metrov a výškou 100 metrov. Vnútri tohto svietiaceho stĺpu plynule stúpali a klesali útvary rôzneho tvaru (podobne, ako sa tomu deje v čínskom lampióne), pritom to boli farby, aké som v živote nevidel. ”

Na miesto tragédie spoločne s ďalšími špecialistami vyrazil ruský fyzik Leonid Uruckojev, expert Kurčatovského inštitútu, ktorý ihneď pochopil, že tvrdenia, že pokusy fyzikov a geológov o tom, že prebehlo lokálne zemetrasenia, neodolajú kritike.

Leonid Uruckojev počkal až budú zverejnené dokumenty havárie a tiež až budú prepustení odsúdení pracovníci jadrovej elektrárne. Stretol sa s mnohými pracovníkmi, ktorí tú noc pracovali a zistil zaujímavé detaily, ktoré úplne zapadali do jeho teórie. Aby bolo možné sa presvedčiť o správnosti úvah, museli sa urobiť stovky laboratórnych pokusov.

Hovorí doktor fyzikálnych a matematických vied, dvojnásobný laureát štátnych cien a ceny Moskovskej štátnej univerzity Anri Rukhadze:

“Keď sa Leonid vrátil z Černobyľu, zostavil zariadenie, aby mohol skúmať nárazové vlny a deformácie v poréznom prostredí, ktoré vznikajú pri vplyve silných impulzov elektrického prúdu. Uránoveé rozpätie, drôt a elektrický výbuch. Získal nielen nové izotopy, ale aj to “divné” žiarenie. Jediný problém bol v tom, že periodicita pokusov bola relatívne nízka, niekedy sa to podarilo a niekedy nie. ”

Správnosť hypotézy Uruckojeva dokazovalo aj to, že obohatený urán privezený zo zóny havárie bol po výskume 18 %. Ale veď také obohatenie “v prírode” neexistuje? Začalo byť jasné: prebehla nízkoenergetická jadrová reakcia. Práve túto myšlienku Leonid Uruckojev preveroval ohromným množstvom pokusov. Pretože táto hypotéza patrila svetu “novej fyziky”, Uruckojev a Anri Rukhadze, ktorý úplne podporoval jeho myšlienky, ju posunuli pseudovedcůom. Skrátka, každú hypotézu treba dokazovať pokusom, ktorý je možné vykonať a v tom bol problém.

A ako si predstavoval Leonid Uruckojev udalosti noci 26. apríla 1986?

V dôsledku vážnej elektrotechnickej havárie, ktorá sa stala na turbogenerátore 4. bloku, veľký tok išiel do zeme a vyvolal “divné žiarenie”. Jeho zásah reaktora musel viesť k mnohonásobnému zrýchleniu rozpadu jadier uránu, rastu sily reaktora a tepelnému výbuchu, ktorý bol zvýšený výparom vody chladiacej reaktor. To znamená, že zmiznutie 200 ton uránu sa vysvetľuje jeho rádioaktívnym rozpadom a premenou na iné chemické prvky, vrátane stabilných. A farba zo stien reaktora nezmizla, pretože výbuch nebol tak veľký, ako by sa mohlo predpokladať u obyčajných jadrových reakcí, ktoré si vieme predstaviť.

Všetko je to činnosť nízkoenergetickej jadrové reakcie, ktorá prebieha podľa svojich pravidiel, ktoré nie sú súčasnej fyzike známe. Tieto pravidlá Leonid Uruckojev stále hľadá.

“Mimochodom, keď Fukušimu zatopila vlna tsunami, bol vyvolaný rovnaký proces, dodáva Anri Rukhadze. Podľa opisov to bolo veľmi podobné. Ale veď v oficiálnej verzii černobyľskej havárie napríklad nie je uvedená táto vodná para, preto o tom Japonci nevedia. Pritom popisujú rovnaký obrázok. ”