Burgas 24. februára 2016 (HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)
Posledných 15 rokov je už takmer samozrejmosťou, že chudobní bulharskí Rómovia predávajú svoje deti. Pomocou obchodníkov s ľuďmi ich predávajú do Grécka, kde im do karát nahrávajú laxné zákony týkajúce sa adopcie
„Iliana odišla do Grécka tehotná. Vrátila sa pred týždňom bez brucha a bez dieťaťa, tvrdí, že zomrelo pri pôrode v Grécku,“ uviedla podľa informácií servera Breitbart.com žena z chudobnej dediny Ekzarh Antimovo. „Je to tretie dieťa, ktoré predala,“ dodala.
Obchod s rómskymi deťmi sa začal v Bulharsku na prelome storočí neďaleko hlavného mesta Burgas. Rozšíril sa však aj do iných miest, vrátane Varny, Ajtosu či mesta Karnobat Sliven.
Len v roku 2015 bolo obvinených 27 osôb z toho, že do Grécka prepravilo 31 tehotných žien, ktoré mali predať 33 detí.
Okrem menovanej Ilian je z predaja svojho dieťaťa podozrivá aj ďalšia žena z dediny. Pre AFP však uviedla, že nie je tá, ktorú hľadajú. Jej malý domček sa však od ostatných drevených chatrčí odlišuje novými oknami.
Boj s veternými mlynmi
Kompetentní sú si vedomí, že pri predaji rómskych detí vedú boj s veternými mlynmi. Podľa štátneho zástupcu Ivana Kirkova je tieto prípady veľmi ťažké dokázať. Matky, ktoré sú považované za obete, nespolupracujú. Odmietajú svedčiť proti obchodníkom s ľuďmi a v mnohých prípadoch sú to podľa jeho slov často ony, ktoré vyhľadajú pašerákov, aby im pomohli dieťa predať.
Matka za jedno dieťa dostane 1700 do 3500 eur. Je to len nepatrný zlomok sumy z celkovej ceny predaného dieťaťa. Avšak v porovnaní s bulharským mesačným platom – 400 eur – je to bohatstvo.
Samotnému predaju detí nahráva aj grécky právny systém, píše server Breitbart.com. Matka totiž jednoducho pred notárom vyhlási, že svoje dieťaťa dáva určitým rodičom. Vziať za to peniaze je však nezákonné.
Prevencia u rodičov nefunguje, riaditeľka škôlky sa zamerala na deti
Ako samotný obchod prebieha, ozrejmil bulharskej televízii Nova Róm z Burgasu Plamen Dimitrov, ktorý bol tiež zapojený to obchodovania s deťmi. Podľa jeho slov celý grécky trh držia v rukách traja alebo štyria priekupníci, ktorí predajú päť až šesť detí mesačne.
Keďže svoje deti chcú predať samotné matky, riaditeľka jednej materskej škôlky sa v spolupráci s mimovládnou organizáciou Ravnovesie zamerala na prevenciu u detí. Učí ich, že predaj sestry alebo brata nie je bežnou praxou. Zameriava sa tiež na dospievajúcu mládež. Prednáša im o rodinných hodnotách. Zároveň najmenšie deti dostávajú náramky s nápisom „Nie som na predaj“.