Budú vedecké výskumy východiskom aj pre slovenský právny systém?

Bratislava 9. septembra (HSP/Foto: TASR)

Bude mať rozhodujúce slovo genetika alebo pocity?

Mark Regnerus, doktor sociológie a profesor na Texaskej univerzite v Austine robil vedecký výskum, ktorého sa zúčastnilo 3000 detí, ktoré vyrástli v pároch muž-muž, žena-žena. Výskum prebiehal od roku 2010 a bol ukončený v roku 2012. Výsledky publikoval vo významnom americkom vedeckom časopise  sociálnych vied Social Science Research. 

Vedec z prestížnej univerzity tak preukázal negatívne vplyvy na deti, ktoré vyrastali  v prostredí párov muž-muž, žena-žena v porovnaní s výchovou detí v páre muž-žena, čím potvrdil všeobecné poznatky psychológie. Konkrétne, najväčšie znepokojenie spôsobuje fakt, že až 12% z týchto detí veľmi vážne uvažuje nad samovraždou (oproti 5%, vychovávaných heteropármi). Jestvuje medzi nimi zvýšené percento nevery a promiskuity – u 25% z výchovy dvomi homosexuálnymi  mužmi (20% z výchovy dvomi homosexuálnymi ženami) oproti 13% z výchovy ženou a mužom. Ťažšie sa prebíjajú životom – 28% z nich je nezamestnaných oproti 8% vychovávaných párom muž-žena. Psychoterapeuta musí navštevovať 19% z nich oproti 8%.  Sú omnoho častejšie v rukách sociálnych úradov  – 38% v porovnaní s 10% vyrastajúcich v heteropároch. V 25% prípadoch vychovávaných párom muž-muž a v 20% vychovávaných v pároch žena-žena majú pohlavne prenosné choroby, zatiaľ čo u jedincov vychovávaných heteropármi je to o poznanie menej – 8%. Vo všeobecnosti sú tiež chorľavejšie, chudobnejšie, častejšie fajčia cigarety i marihuanu a štatisticky častejšie spáchajú trestné činy s následným zatknutím (z výsledkov výskumu Dr. Regnerusa).

Stratégia s novými „druhmi“ ľudí ?

Odborný podklad k Celoštátnej stratégii pre ochranu a podporu ľudských práv v SR hovorí o navrhovaných právach tzv. “LGBTI ľudí”. Genetika pozná iba dva druhy ľudí: mužov a ženy. Definuje ich celkom presne. Pohlavie určuje kombinácia chromozómov X a Y.  Ak je kombinácia XX, je to žena (dievča); ak kombinácia XY, je to muž (chlapec). Je to objektívne dané a nijaké pocity, či sa muž cíti alebo chce cítiť ako žena, alebo naopak, na tom nič nezmenia.

V Prahe dňa 29. mája 2001 v poslaneckej snemovni Parlamentu ČR Dr. Gerard J.M. van den Aardweg, ktorý si ako tému dizertačnej práce na univerzite v Amsterdame zvolil homosexualitu, v súvislosti s prezentovaním informácií o homosexualite prehlásil: „Vedecké a terapeutické prieskumy sú tabuizované rovnakým spôsobom, ako bola za stredoveku tabuizovaná anatómia.“ (pozri: www.narth.com).

Slovenský denník nesprávne interpretoval zahraničných vedcov

Americký vedecký časopis SCIENCE ešte v roku 1993 uverejnil výsledky výskumu genetika Deana Hamera a uviedol: „Hamer ale upozorňuje, že toto nemôže vysvetliť mužskú homosexualitu. (…) Ak budeme môcť objaviť gén homosexuálnej orientácie, až potom môžeme začať zisťovať, čo tento gén spôsobuje“ (16 JULY 1993 Vol.261, s. 291).

O mesiac neskôr  13. augusta 1993 však slovenský denník Národná obroda v rubrike „zo zahraničia“ v článku „Rozhodnutie v bode nula“ na str. 6 uvádza: „Americkým vedcom sa podarilo objaviť gén podmieňujúci sexuálnu orientáciu. V praxi to znamená asi toľko, že o budúcom citovom a pohlavnom zameraní človeka je rozhodnuté už vo vajíčkovode matky.“

SCIENCE: „ak budeme môcť objaviť gén“, Národná obroda: „vedcom sa podarilo objaviť gén“.

Ing. Mgr. Eliška Madžová:  autorka diplomovej práce  „Vplyv sociálnych faktorov na formovanie homosexuálnej orientácie“. Už 25 rokov mapuje situáciu podmienok života ľudí s inými ako heterosexuálnymi sklonmi.