Helsinki 17. decembra 2016 (HSP/Foto:YouTube)
Fínsky poslanec Európskeho parlamentu a bývalý fínsky minister zahraničia Paavo Väyrynen založil Občiansku stranu, ktorá za svoje priority považuje nezávislosť a neutralitu Fínska. Medzi dôležité ciele strany bude patriť aj „zdravá migračná politika“, pričom Väyrynen podčiarkuje, že „prioritnou úlohou je dosiahnuť odchod z eurozóny, ako to požaduje občianska iniciatíva, ktorú posudzuje parlament“
Väyrynen bol neraz ministrom fínskej vlády a v roku 2012 kandidoval na úrad fínskeho prezidenta. Vo vedení Občianskej strany je aj výkonný riaditeľ Združenia fínskej kultúry a identity Sakari Linden.
Mnohí politici vo Fínsku sa sťažujú, že ich štát je v „zlom klube“. Vesa Kanniainen, profesor ekonómie na univerzite v Helsinkách a ďalší uznávaní ekonómovia a poslanci nedávno publikovali knihu o možných krokoch v súvislosti s odchodom z Fínska z eurozóny.
Fínsky parlament diskutuje o vystúpení krajiny z eurozóny. Prinútila ho k tomu petícia s podpismi vyše 50 000 fínskych občanov. Až do registrácie Väyrynenovej Občianskej strany žiadna politická strana doteraz nenavrhovala vzdať sa eura. Niektorí euroskeptickí poslanci však hovoria o nedostatku nezávislej menovej politiky, ktorý spôsobuje problémy. Fínsko podľa nich pred prijatím eura malo usporiadať referendum. Minister zahraničných vecí Timo Soini z euroskeptickej Strany Fínov v závere roka 2015 poznamenal: „Myslím si, že Fínsko do eurozóny ani nemalo vstúpiť. No to, ako túto situáciu vrátiť späť, to je veľmi zložitá otázka.“
Česká ekonómka Ilona Švihlíková ešte v roku 2015 v rozhovore pre TASR povedala: „Fínsko je už niekoľko rokov v recesii a veľkou príčinou tohto vývoja je euro, ktoré je nastavené tak, že väčšine krajín nevyhovuje. Keď vás postihne nejaký problém, napríklad vo finančnom systéme, alebo v susednej krajine, ako je pre Fínov Rusko, vždy potrebujete redistribučný mechanizmus, také záchranné lano, ktoré však eurozóna neponúka. S vlastnou menou by Fíni dokázali zvládnuť svoje problémy lepšie. Ak chýba tento kurzový kanál, problémy sa musia riešiť cez ceny a mzdy, a to je bolestivé i nefunkčné,“ upozornila Švihlíková.
Švihlíková tiež povedala, že euro sa v budúcnosti môže stať rizikom aj pre Slovensko: „Slovensko prijalo euro tesne predtým, ako sa objavili problémy v južnom krídle eurozóny (…) Pokiaľ by sa Slovensko dostalo do nejakého ekonomického šoku, s eurom ho bude znášať rovnako ťažko ako Španielsko, alebo Fínsko,“ zdôraznila Švihlíková s tým, že takým šokom by mohla napríklad recesia v automobilovom priemysle.
Slovensko sa ako jediné spomedzi štátov takzvanej Vyšehradskej štvorky vzdalo vlastnej meny. Česi, Poliaci a Maďari si svoju českú korunu, zlotý a forint zachovali. Zdanlivo paradoxne bolo euro na Slovensku zavedené a slovenská koruna zlikvidovaná v roku 2009 za vlády strán Smer, SNS a HZDS, ktoré sa najmä v čase výlovu voličských hlasov zvyčajne opierali o vlastenecky a národne znejúcu rétoriku, ktorá sa však, najmä v zásadných otázkach, spravidla rozchádzala so skutkami. Nedávny návrat InterCity vlakov, či niekdajšie zrušenie 20-korunových poplatkov za návštevu lekára nie sú zlé veci, ale vonkoncom nemôžu kompenzovať škody napáchané napríklad likvidáciou vlastnej meny a zvrchovanosti, odsúhlasením lisabonskej zmluvy, uznaním priority práva krachujúcej a totalitarizujúcej Európskej únie nad zákonodarstvom Slovenskej republiky.
Opustenie eurozóny a návrat k slovenskej korune, a tým aj k samostatnej finančnej a národohospodárskej politike na Slovensku presadzuje iba jedna parlamentná politická strana, ktorú aj preto takzvaní mainstreamoví politici a médiá v cudzích službách častujú hanlivými prívlastkami, najradšej začínajúcim sa na písmeno f, pričom nejde o titul Fíni.
Jedna zo stáročných ľudových múdrostí hovorí, že obyčajne sa treba mať na pozore pred tými, ktorých cudzí s nepriateľskými úmyslami chvália a stáť na strane toho, koho hania.
Vladimír Mohorita