Havana 21. marca 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Pablo Martinez Monsivais)
Obama je prvým úradujúcim americkým prezidentom, ktorý navštívil túto komunistickú ostrovnú krajinu
Americký prezident Barack Obama sa dnes v Havane stretol s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom. Štátnici si v havanskom Paláci revolúcie podali ruky a začali rokovanie zamerané na diplomatické zbližovanie svojich krajín. Informovala o tom agentúra AP.
Obama a Castro sa bok po boku zúčastnili čestnej prehliadky, počas ktorej kubánska vojenská kapela zahrala štátne hymny oboch krajín. Podľa AP išlo o ohromujúcu udalosť, keďže na Kube bol odpor voči USA niekoľko desaťročí súčasťou vládnych záujmov. Obama a ďalší vysoko postavení americkí činitelia sa pred začiatkom stretnutia oboch hláv štátov srdečne zvítali so svojimi kubánskymi náprotivkami.
Obama je na historickej trojdňovej návšteve Kuby. Je prvým úradujúcim americkým prezidentom, ktorý navštívil túto komunistickú ostrovnú krajinu od tamojšej revolúcie v roku 1959, čím sa ukončilo dlhé obdobie nevraživosti medzi Havanou a Washingtonom, pripomína stanica BBC.
Pre Obamu niet lepšieho miesta než Havana, kde môže ukázať, že angažovanosť dokáže prispieť k zmenám na tomto “ostrove slobody” viac než jeho izolovanie, analyzuje AP. Aj samotní Kubánci sú zvedaví, či ich vláda dokáže, že jej ambiciózne diplomatické otvorenie sa svetu je viac než len rétorika.
Šéf Bieleho domu začal svoj prvý plný deň svojej návštevy na Kube položením venca k pamätníku hrdinu národnooslobodzovacieho hnutia Josého Martího. Obama sa neskôr v Paláci revolúcie stretol s Raúlom Castrom, s ktorým následne absolvoval prehliadku čestnej stráže.
Obamu dnes čaká ešte stretnutie s domácimi aj americkými podnikateľmi, s ktorými bude hovoriť o podpore začínajúceho súkromného sektora na Kube. Prezident USA zavŕši deň štátnou večerou konanou na počesť prehĺbenia vzťahov medzi oboma krajinami po desaťročiach ideologických rozporov.
USA a Kuba sa nachádzali v zatrpknutej patovej situácii od zvrhnutia Washingtonom podporovaného kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu komunistickým vodcom Fidelom Castrom – bratom súčasného kubánskeho prezidenta – v roku 1959. Spojené štáty v reakcii na to uvalili na Kubu obchodné embargo a prerušili s Havanou diplomatické vzťahy.
Ich rozmrazeniu predchádzali dvojročné tajné rokovania Obamu s predstaviteľmi kubánskeho vedenia, ktoré viedli v decembri 2014 k vyhláseniu, že obe krajiny obnovia vzájomný kontakt. Odvtedy došlo v tomto ohľade k viacerým symbolickým udalostiam, akým bolo napríklad formálne stretnutie Obamu s Raúlom Castrom na regionálnom summite v Paname či otvorenie veľvyslanectiev v Havane a Washingtone.
Obama sa dnes počas spoločnej tlačovej konferencie s tamojším lídrom Castrom dostal do polemiky ohľadne ľudských práv a demokracie. Obaja prezidenti však prisľúbili, že budú ďalej pracovať na zbližovaní svojich krajín.
Obama uprostred svojej trojdňovej návštevy tohto komunistického ostrovného štátu odpovedal so svojím kubánskym náprotivkom na sériu novinárskych otázok. To je v Spojených štátoch bežná záležitosť, avšak na Kube, kde sú médiá pod prísnou kontrolou štátu, ide o nevídanú udalosť, informuje agentúra AP.
Kubánsky líder sa pri otázke amerického žurnalistu o politických väzňoch v krajine najskôr tváril, že jeho slová prepočul, a následne sa spýtal, či bola otázka smerovaná naňho alebo na Obamu. Nakoniec uviedol, že ak daný novinár vymenuje údajne ilegálne uväznené osoby, tie “budú ešte toho dňa prepustené”.
Po reakcii na niekoľko ďalších otázok Castro náhle ukončil tlačovú konferenciu so slovami: “Myslím si, že už stačilo.”
Kuba je kritizovaná za svoje krátkodobé, ale časté zatýkanie demonštrantov, hoci v poslednom období výrazne obmedzila udeľovanie dlhodobých väzenských trestov, ktoré svetové ľudskoprávne skupiny označujú za politicky motivované.
Havana v rámci normalizácie vzťahov s Washingtonom prepustila desiatky politických väzňov. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International vo svojej najnovšej správe uvádza, že na Kube momentálne nie sú žiadni “väzni svedomia”.
Castro ďalej vyhlásil, že žiadna krajina sveta nespĺňa všetky normy dodržiavania ľudských práv, pričom vyzval, aby sa tak stalo. Zdôraznil však, že Kuba a USA sa budú v tomto ohľade vždy líšiť, najmä kým budú Spojené štáty praktizovať politiku “dvojitých kritérií”, píše agentúra Reuters.
Kubánsky vodca sa zmienil aj o spornej americkej vojenskej základni Guantánamo a vyzval Obamu, aby ju USA vrátili Kube. Podľa neho je táto záležitosť prekážkou pre rozvíjanie dobrých vzťahov medzi oboma krajinami. Castro zároveň požiadal Obamu o uvoľnenie ďalších reštrikcií uvalených na Kubu zo strany Spojených štátov.
Obama uviedol, že rokovanie s kubánskym náprotivkom ohľadne ľudských práv a spolupráci bolo “úprimné a otvorené”. Aj on však pripustil, že medzi Havanou a Washingtonom naďalej zostávajú v týchto oblastiach “závažné rozdiely”.