Aun Schan Su Ťij v utorok prednesie prejav k situácii v Jakchainskom štáte

Berlín/Viedeň 17. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Aung Shine Oo)

Mjanmarská vodkyňa Aun Schan Su Ťij sa k osudu moslimskej menšiny z etnika Rohingov vyjadrí v prejave k obyvateľom svojej krajiny v utorok 19. septembra

Jej vyhlásenie k masovému úteku moslimských Rohingov sa netrpezlivo očakáva už niekoľko týždňov, pretože doteraz k nemu nezaujala žiadne zásadné stanovisko, za čo čelila ostrej kritike. Niektorí jej kritici dokonca volali po tom, aby jej odobrali Nobelovu cenu mieru.

Generálny tajomník OSN António Guterres dnes v rozhovore pre britskú spravodajskú stanicu BBC uviedol, že Aun Schan Su Ťij by mala vyzvať na “ukončenie tragédie Rohingov”.

Upozornil, že ak mjanmarská politička nebude reagovať veľmi rýchlo, “bude to strašná tragédia”. Guterres dodal, že v takom prípade si nevie predstaviť, ako by sa záležitosť v budúcnosti mohla zlepšiť.

Guterres vyslovil očakávanie, že vodca krajiny by mal byť schopný situáciu podobnú tej v Mjanmarsku zvládnuť a zvrátiť ju. Šéf OSN následne uviedol, že podľa jeho osobného názoru má Aun Schan Su Ťij “šancu, poslednú šancu urobiť to”.

Su Ťij tento týždeň oznámila, že zrušila svoje plány zúčastniť sa na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, aby sa mohla venovať domácim bezpečnostným problémom.

Agentúra AP v tejto súvislosti pripomenula, že Su Ťij nie je mjanmarskou prezidentkou. Oficiálne zastáva úrad štátnej radkyne a ministerky zahraničných vecí, ale de facto je vodkyňou Mjanmarska – bývalej Barmy, štátu ležiaceho v juhovýchodnej Ázii v širšom indočínskom regióne.

Jej televízny prejav, ktorý prednesie v administratívnom centre krajiny, v meste Nepjito, sa veľmi netrpezlivo očakáva – okrem iného aj pre to, že Su Ťij doteraz v konflikte vyjadrovala podporu len mjanmarskej armáde. Armáda je však podozrievaná a obviňovaná z protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťa pod pláštikom protiteroristickej operácie proti moslimským extrémistom.

Organizácia Spojených národov v tejto súvislosti upozorňuje na riziko etnických čistiek v Jakchainskom štáte, kde od konca augusta zosilnela perzekúcia moslimských Rohingov.

Pred násilnosťami ušlo od konca augusta do susedného Bangladéša vyše 400.000 Rohingov. Táto časť Bangladéša sa tak v priebehu troch týždňov zmenila na najväčší utečenecký tábor na svete.