Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení: Od budúcej vlády chce zníženie daní a odvodov či školstvo zamerané na prax

Bratislava 25. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Asociácia podporuje návrhy smerujúce k merateľnému zníženiu administratívnej záťaže

Daňovo-odvodové zaťaženie, administratívna záťaž, vymožiteľnosť práva, korupcia a trh práce spojený so vzdelávaním sú hlavné oblasti, ktoré dnes trápia podnikateľov na Slovensku. K významným zlepšeniam v týchto sférach vyzýva Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR budúcu vládu, ktorá vzíde z marcových parlamentných volieb.

“Ak máme dobrý hospodársky rok, a to sa ukazuje, že 2015 bol a 2016 bude, aby sme toto využili na to, aby sme v daňovo-odvodovom zaťažení pre podnikateľov urobili nejaký progresívny postup, aby sa mohli cítiť slobodnejšie a podnikať,” uviedol na dnešnej predvolebnej diskusii zamestnávateľov s politikmi v Bratislave prezident AZZZ Tomáš Malatinský.

Asociácia zároveň podporuje návrhy smerujúce k merateľnému zníženiu administratívnej záťaže. Podnikatelia sa naďalej sťažujú aj na zlú vymožiteľnosť práva či korupciu najmä pri verejnom obstarávaní. Malatinský upozornil tiež na zhoršujúcu sa ponuku pracovnej sily, pričom riešenie vidí v rozvíjaní a zdokonaľovaní systému duálneho vzdelávania.

Ako dodal, politici odmietajú robiť nepopulárne veci a zaoberať sa napríklad veľkým množstvom vysokých škôl. “Vytvoriť, založiť, to je ľahké, to je populárne. Ale zrušiť, zavrieť, to sa nikomu nechce, tomu sa všetci vyhýbajú. Ľudia radšej počúvajú ‘ľúbivé’ sľuby, nepopulárne opatrenia sa slabo presadzujú a v politickom marketingu nie sú,” zdôraznil Malatinský.

Štátny tajomník ministerstva práce za Smer-SD Branislav Ondruš v diskusii ubezpečil, že strana by v prípade účasti v novej vláde pokračovala v zavedenom systéme duálneho vzdelávania, v nasledujúcom školskom roku by sa doň malo zapojiť takmer 400 podnikov. “Budeme vytvárať priestor, aby zamestnávatelia hrali kľúčovú úlohu pri tvorbe vzdelávacieho systému v oblasti odborného vzdelávania a prípravy,” sľúbil.

Podpredseda opozičného Mosta-Híd Ivan Švejna poukázal na to, že ak podnikateľ vyrobí produkt a nepredá ho, skrachuje. Ak však škola “vyrobí” absolventa a ten sa neuplatní, nič sa nedeje. “Každá škola, stredná aj vysoká, súkromná alebo verejná, ktorá vyprodukuje človeka, ktorý sa nezamestná, má skrachovať,” vyhlásil.

Predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko je presvedčený o potrebe reformy školstva. “My musíme urobiť systémové zmeny, ktoré jasne pomenujú oblasti, kde si štát zachová exkluzivitu. Ak sa nechá prevádzka budov samosprávam a štát bude sledovať vzdelávací proces a ďalšie veci, aj to je cesta,” myslí si.

Miroslav Beblavý z mimoparlamentnej strany #Sieť presadzuje odborný posun aj v prípade vysokých škôl. Tie by podľa neho mali byť prepojené s praxou a produkovať absolventov s bakalárskym vzdelaním a praktickými zručnosťami. Problém vidí tiež v tom, že odborné školy sú v porovnaní s gymnáziami považované za druhotriedne.

S dlhodobou nezamestnanosťou v regiónoch by podpredsedníčka opozičnej SaS Jana Kiššová bojovala znížením daňového a odvodového zaťaženia, liberalizáciou Zákonníka práce či budovaním infraštruktúry z eurofondov.

Šéf KDH Ján Figeľ by sa zameral na transparentné a efektívne využívanie eurofondov v školstve alebo infraštruktúre. Finančné zdroje by smeroval aj do podpory rodinných firiem, fariem a živností.