Asad nepovažuje federalizáciu Sýrie za vhodnú

Damask/Moskva 30. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/SANA)

Federalizácia Sýrie nie je možná, krajina je na to príliš malá, uviedol v dnes v zverejnenom rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti sýrsky prezident Bašár Asad.

Okrem zemepisného hľadiska je v hre aj sociologický aspekt – existencia spoločenstiev, ktoré nie sú schopné žiť bok po boku. Podľa Asada to nie je prípad Sýrie a v jej dejinách to ani nikdy takto nebolo.

“Nemyslím si, že by Sýria bola pripravená na federalizáciu, neexistujú prirodzené faktory, aby (federácia) bola možná,” vyhlásil Asad, ale súčasne dodal, že “my ako štát hovoríme, že budeme súhlasiť so všetkým, s čím bude súhlasiť ľud”.

Asad reagoval aj na výsledky konferencie zástupcov sýrskych Kurdov, ktorá sa konala 17. marca v meste Rumajlan v provincii Hasaka a vyhlásila nimi obývaný sever Sýrie za de facto federálny región. Kurdská federálna samospráva sa má volať “Rojava (Rožava) – severná Sýria”. Rojava je kurdský termín zaužívaný pre pomenovanie troch odlišných kurdských enkláv-kantónov: Džizíré, Kobané a Efríné.

Kurdskí predstavitelia zdôraznili, že sa nesnažia o odtrhnutie kurdských regiónov od Sýrie. Ide im skôr o to, že chcú získať istotu, že krajina zostane celistvá.
Asad v rozhovore vyjadril presvedčenie, že väčšina Kurdov chce žiť v jednotnej Sýrii s centralizovanou vládou, nie vo federácii.

Poukázal na to, že “si netreba zamieňať Kurdov, ktorí si želajú federatívne usporiadanie, so všetkými Kurdmi”. Pripustil, že sú aj Nekurdi, “a vo všeobecnosti ich je málo”, ktorí sa o federalizáciu tiež snažia. Asad upozornil, že o federalizácii Sýrie sa zatiaľ neuskutočnila celospoločenská diskusia a vyjadril presvedčenie, že tento návrh by nezískal podporu sýrskych voličov.

Sýrsky prezident v rozhovore spresnil, že návrh novej sýrskej ústavy by mohol byť pripravený v priebehu niekoľkých týždňov, teda dlho pred konečným termínom, ktorý Rusko a USA po spoločnej dohode stanovili na august tohto roku.

Asad je presvedčený, že Ženeva-3 vytvorila podmienky pre úspešné rokovania

Sýrsky prezident predpokladá, že formovanie novej vlády nebude zložitým procesom a jej formát bude výsledkom dohody na mierových rokovaniach v Ženeve.

Hlavným cieľom rokovaní v Ženeve je podľa Asada práve vnútrosýrsky dialóg, v rámci ktorého sa pracuje aj na formáte budúcej vlády. K dohode sa však zatiaľ nepodarilo dospieť.

Zatiaľ posledné kolo rokovaní v Ženeve bolo impulzom pre nastolenie kurzu smerujúceho k úspešným rokovaniam. Ak tento kurz bude pokračovať, ďalšie kolá rokovaní budú produktívne.

“Začali sme od základu, od stanovenia princípov, z ktorých budeme na rokovaniach vychádzať,” vysvetlil Asad s tým, že vládna delegácia na nich pracovala s vyslancom OSN pre Sýriu Staffanom de Misturom, nie s opozíciou, s ktorou bude viesť rokovania.

Asad konštatoval, že ak by sa rokujúce strany nedohodli na základných princípoch, dialóg v Ženeve by bol chaotický a každá zo strán by získala neželateľný priestor na manévrovanie a neobjektívne zasahovanie.

Pokiaľ ide o budúcu sýrsku vládu, podľa Asadovho názoru by “bolo logické, keby tam boli nezávislé sily, sily opozície a sily lojálne štátu”. Bolo by vhodné, keby vo vláde boli ľudia so skúsenosťami s prácou vo vládnych štruktúrach. Uznal však, že toto sú “problémy, ktoré sa dajú riešiť”.

Asad pripomenul, že rokovania o novej vláde sú plne v réžii súčasného vedenia krajiny a opozície pôsobiacej v exile. Sýrsky parlament sa na tomto procese nezúčastňuje, “kontroluje prácu (vlády) a v Sýrii tak či tak nevymenúva kabinet ministrov”.

Asad v rozhovore odmietol prechodnú vládu požadovanú opozíciou.
Agentúra RIA Novosti pripomenula, že ďalšie kolo vnútrosýrskych rokovaní by sa v Ženeve malo začať 11. apríla.

Sýrsky prezident súčasne vyjadril presvedčenie, že po parlamentných voľbách, ktoré sa v Sýrii uskutočnia 13. apríla, v zložení zákonodarného zboru nenastanú zásadné zmeny.

“Neočakávam, že v terajších podmienkach sa staneme svedkami zásadných, kardinálnych zmien,” uviedol Asad. Podľa neho teraz nestačí zakladať nové strany, je potrebné, aby voliči poznali ich programy a boli presvedčení, že zastupujú ich záujmy. “V takých zložitých podmienkach možno občania nebudú chcieť skúšať novinky,” vyhlásil Asad. Poukázal na to, že politika momentálne nie je prioritou Sýrčanov, ktorí teraz “v prvom rade myslia na svoju bezpečnosť, na svoj život, životné problémy, vzdelanie detí a zdravie. Až potom rozmýšľajú o iných veciach”.

Asad ponúkol účasť na povojnovej obnove Sýrie spriateleleným štátom i Západu

Prezident tiež vyhlásil, že utečenci sa vrátia do Sýrie, keď tam bude nádej na lepší život. Vláda podľa neho prijíma opatrenia, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby Sýrčania mali menej príčin na odchod z krajiny. Úrady pristúpili k rekonštrukcii infraštruktúry a snažia sa tak zmierniť ekonomické dôsledky ozbrojeného konfliktu.

“Možno sa niektorí budú chcieť vrátiť, keď uvidia, že je nádej na zlepšenie situácie,” povedal Asad.  Súčasne poukázal na to, že migráciu zo Sýrie nevyvolali len teroristické hrozby a bezpečnostná situácia, ale aj sankcie uvalené na Sýriu Západom.

Podľa Asada mnohí Sýrčania odišli z bezpečných zón, kde nedochádza k teroristickým útokom, a to len kvôli životnej úrovni.

“Občania si nedokážu zaobstarať základné veci,” konštatoval Asad s tým, že štát v tejto situácii musí prijímať aj tie najzákladnejšie opatrenia, aby zlepšil ekonomickú situáciu a služby. “Tomu sa teraz venujeme,” zdôraznil.

Asad dodal, že Sýria sa pri povojnovej obnove bude spoliehať na spriatelené štáty, pričom vymenoval Rusko, Čínu, Irán, ale spomenul i “Západ, ak sa bude chcieť zapojiť”.

Sýria potrebuje ruské základne v záujme bezpečnosti a stability

Prezident ďalej uviedol, že existencia ruských vojenských základní v Sýrii je nevyhnutná nielen kvôli boju s terorizmom, ale aj v záujme podpory rovnováhy síl na celom svete.

Asad ďalej uviedol, že Západ ani počas studenej vojny, ani po nej a “dokonca ani teraz, nezmenil svoju politiku: chce mať hlavné slovo pri prijímaní rozhodnutí”, pričom “OSN nedokázala splniť svoje poslanie – byť ochrancom mieru vo svete, a to ani teraz, aby si prinavrátila svoj pravý status”.

Ruské vojenské základne v Sýrii sú podľa Asada “teraz nutnosť”. Zdôraznil, že ide len o ruské základne, Sýria podľa neho neuvažuje o tom, že by svoje územie poskytla na dislokáciu základní iných štátov.

Asad upozornil, že Sýria bude potrebovať ruskú vojenskú prítomnosť aj v prípade stabilizácie bezpečnostnej situácie v krajine, a to najmä v boji proti terorizmu.

V tejto súvislosti Asad zdôraznil, že tento boj môže trvať ešte dlho: “Proces boja s terorizmom nie je čímsi rýchlym a letmým. Terorizmus sa v tomto regióne šíril desaťročia a bude treba dlhý čas, aby sme ho porazili”.

Asad súčasne prízvukoval, že existencia ruských základní v Sýrii nie je okupáciou, ale prispieva k upevneniu bezpečnosti a stability. “Nie je to okupácia, naopak, je to posilnenie priateľstva a spojenectva, posilnenie stability a bezpečnosti. Práve to chceme,” zdôraznil Asad.