Praha 20. októbra 2015 (HSP/parlamentnilisty/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)
Známy český vojenský analytik Lukáš Visingr sleduje aktuálnu situáciu vo svete a znova sa vyjadruje pre Parlamentní listy k tomu, aký prínos bude mať Európa z nekontrolovaného húfu migrantov
Ako väčšine občanov v štátoch Európy, ani jemu sa nepáči neustále sa valiaci húf migrantov. Nad pár pozitívami stojí množstvo negatív, ktoré sa už aj pomaly prejavujú v násilných stretoch. Visingr “skutočne netuší, ako si s tým dokážu poradiť tí západoeurópski politici, ktorí sem svojimi neuváženými, hoci možno dobre mienenými slovami a skutkami tie státisíce imigrantov v podstate “pozvali”, bez toho aby sa zjavne zamysleli nad tým, o aké počty osôb môže ísť a či má Európa kapacity na to, aby takýto nápor zvládla”.
Európska únia prijala určité kroky, ale podľa všetkého nie sú tie pravé. “Že nám zákony alebo zmluvy niečo nariaďujú, je určite zaujímavé, lenže ak jednoducho nie je v reálnych možnostiach tieto nariadenia splniť, čo máme robiť?” pýta sa Visingr.
Občania v členských štátoch EÚ sú nespokojní s mienkou súčasných vládnucich strán a chcú zmeny. Visingr vymenúva, že vo Francúzsku dramaticky posilňuje Národný front, popularitu získava tiež britská UKIP, Dánska ľudová strana, Praví Fíni či Švédski demokrati. Pozornosť kladie na výsledky regionálnych a komunálnych volieb, kde získavajú hlasy “krajne pravicové a xenofóbne subjekty”. Nespokojnosť s vývojom preukázali najnovšie voliči vo Švajčiarsku, ktorí v parlamentných voľbách najviac zahlasovali za protimigrantskú Švajčiarsku ľudovú stranu (SVP).
Visingr vraví, že “EÚ už porušila svoje pravidlá neraz, naposledy kvôli Grécku”, lenže situácia s migrantmi “už je priamy útok na suverenitu členov, ktorí mali iný názor”. Podľa neho je to “príslovečná posledná kvapka, kvôli ktorej EÚ stratila legitimitu, resp. týmto skončili akékoľvek nároky veľkých európskych krajín na vnucovanie svojho názoru iným”.
Je jasné, že už aj grécka kríza preukazovala slabé stránky fungovania inštitúcie, akou je EÚ. Už pri nej sa ťažko hľadalo nejaké vyriešenie závažného problému. No ako Visingr podotýka, “otázka Grécka sa točí len okolo peňazí, ale imigračná kríza je už téma bezpečnosti a hodnôt, na ktorých Európa a vlastne celý Západ stojí. Inak povedané, zbankrotované Grécko by celkom určite neznamenalo koniec Európy, avšak negatívne dôsledky nekontrolovateľnej masívnej imigrácie by tento výsledok v krajnom prípade mať mohli”.