Aj nemecké médiá si začínajú uvedomovať, že s eurozónou niečo nie je v poriadku

Bratislava 17. júla 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Vo východnej Európe sa po prvýkrát začínajú objavovať realistické ohlasy na vývoj krízy Eura: Slovensko a Česko volajú po vyhostení Nemecka z Eurozóny – píše nemecký portál Deutsche Wirtschafts Nachrichten vo svojom článku. Obávajú sa Nemci o svoje postavenie?

 Už aj nemecké médiá si všimli, že s eurozónou nejde všetko podľa plánov. Spomínaný nemecký portál sa odvoláva na článok z českého politického mesačníka parlamentnilisty.cz a na komentár slovenského ekonóma Jozefa Kollára zverejnený na webe Hospodárskych novín.

V článku z portálu parlamentnilisty.cz dominuje dlhodobý názor českého ekonóma Aleša Michla, ktorý okrem iného radí aj českému ministrovi financií Andrejovi Babišovi, že násilné udržiavanie eura v Grécku nie je riešením. Ďalej tvrdí, že Gréci by sa mali snažiť akýmkoľvek spôsobom prilákať investorov, hoci aj za cenu odpredaja gréckych ostrovov.

Český ekonóm sa zhoduje s názorom Richarda Sulíka, že súhra dvoch ekonomicky tak rozdielnych štátov, ako je Nemecko a Grécko, v jednej menovej únii je nereálna. Z toho teda vyplýva, že ak Grécko tak zúfalo trvá na svojom členstve v eurozóne, je to práve Nemecko, ktoré by ju malo dobrovoľne opustiť. Inak si Nemecká spolková republika musí zvyknúť na to, že bude nútená dlhodobo posielať eurá na juh.

Je totiž viac, než jasné, že bez pôžičiek Grécko nemá šancu v eurozóne prežiť. Tieto pôžičky by mali byť určené na ekonomický reštart krajiny, no dostávame sa k zásadnému problému – Gréci sa už v minulosti preukázali neschopnosťou splácať svoje dlhy. Podľa Michla by sa mala grécka vláda za záväzky zaručiť hmotnými aktívami: „Za nové pôžičky by Gréci mali ponúknuť riadne hmotné záruky vrátane štátnych firiem, prístavov, či ostrovov.“

Michl ďalej pokračoval: „Pokiaľ bude Európska únia aj naďalej trvať na tom, že eurozónu nikto neopustí, potom môže v budúcnosti očakávať dlhšie recesie krajín na juhu Európy, ako keby mali vlastné meny, pretože si nebudú môcť pomáhať devalváciou (zníženie hodnoty meny voči iným menám vyvolené centrálnou bankou, ktoré podnecuje vývoz a brzdí dovoz) – na ktorú boli desiatky rokov zvyknuté. Podľa štúdií trvalo Amerike 100 rokov, kým sa im dostal pod kožu jednotný kurz.“

Podobný názor má aj slovenský ekonóm a súčasný nezaradený poslanec Národnej rady SR, Jozef Kollár. Tsiprasa nazval drsným „mladým komunistom“ a eurozóna podľa neho „pokračuje v riskantnom a nikam nevedúcom záchrannom programe“. Aj Kollár jedno z riešení problému vidí v odchode Grécka z eurozóny a zavedení duálnej meny. Druhou možnosťou podľa neho je odpis časti dlhu. Inak nebude možné vytvoriť podmienky rastu konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky.

Za zatiaľ najlepší realistický nápad považuje dočasné vyhostenie Grécka z eurozóny – táto idea pochádza z kabinetu nemeckého ministra financií Schäubleho, ktorý tvrdo presadzuje Grexit.

Kollár tvrdí, že „zotrvanie Grécka v kazajke eura je laboratórne čistým príkladom pokračujúcej morálnej krízy politikov.“ Ďalej pokračuje: „Morálna integrita totiž vyzerá inak. Znamená priznanie zlyhania politikov samotnými politikmi a hlavne nájdenie odvahy na skutočné riešenie. Ak nezbankrotuje Grécko, môže zbankrotovať celá eurozóna.“